Svedectvo

Nedávno sa začalo v našom zbore organizovať stretnutie mládeže. Ja som dovtedy chodila len na Dorast, ale to nebolo také, že sa tam teším. Očakávalo sa to odo mňa. Keď som mala chuť, tak som sa tešila a keď som nemala náladu, tak som tam išla z donútenia a to ma vôbec nebavilo.

Na druhý deň, hneď po raňajkách, sme autobusom smerovali k mestu Pafos. Túto cestu sme začali modlitbou a spevom z našich „príručných“ spevníkov. Po niekoľkých kilometroch sme sa ešte zastavili pri morskej zátoke na pobreží medzi Limassolom a Pafosom, v oblasti PETRA tou PRONIOU, kde sa podľa legendy z morskej peny zrodila antická bohyňa lásky Afrodita. Legendu pripomína veľká skala, ktorá nesie pomenovanie podľa tejto bohyne. Celá táto pobrežná oblasť je známa svojimi skalnými útvarmi a romantickými zákutiami, s krásnou priezračne modrou farbou mora. Prešli sme sa po kamienkovej pláži, pokochali sa pohľadom na šíre more a urobili si pár fotografií. Po takejto príjemnej prestávke sme pokračovali ďalej ku kláštoru sv. Neofyta z 12. stor., ktorý patrí cyperskej pravoslávnej cirkvi. Pôvodne bol vytesaný do skaly, ale v 16. stor. bol k nemu pristavený chrám, kde sa zachovali pekné nástenné maľby a drevený ikonostas. Ide o historickú pamiatku a pútnické miesto pre mnohých kresťanov. Neofytos už ako mladý chlapec nemal v pláne si založiť rodinu, ale chcel sa venovať iba službe Bohu, preto sa stal mníchom a založil tento kláštor. Neskorší život strávil ako pustovník. V kláštore sa zachovali vzácne rukopisy, knihy a evanjeliá, ktoré teraz spravuje desať pravoslávnych mníchov.

Keď sme večer nastupovali na trajekt v cyperskej Kyrenii, zažili sme niekoľko prekvapení. Napr. naše nalodenie bolo z neznámych dôvodov posunuté o pár hodín. Boli sme ovešaní batožinou, už aj dosť unavení z čakania a hneď nám bol pripravený prvý „nezabudnuteľný“ zážitok. Ten trajekt bol obrovský kolos, ktorý prevážal v podpalubí autá, autobusy aj kamióny. Cestujúci museli vyjsť po neuveriteľne úzkych, dlhých a strmých schodoch na hornú palubu. Ešte šťastie, že sme mali medzi sebou ochotných mladších bratov farárov, ktorí nám pomohli prekonať túto prekážku a všetkým ženám vyniesli kufre. Mysleli sme si, že budeme mať k dispozícii sľúbené kajuty a trochu sa vyspíme. Ale omyl! Zaviedli nás do akejsi miestnosti, síce s pohodlnými čalúnenými sedadlami (pripomínalo nám to kino), kde bola veľká obrazovka, na ktorej išiel nejaký príliš hlučný dobrodružný film. Samozrejme v turečtine. Čo bolo ešte horšie, klimatizácia frčala na plné obrátky a my sme sa cítili ako v chladničke.

Tak sa nám to vďaka Bohu podarilo aj tento rok! Po vlaňajšej návšteve Islandu počas prvej vlny koronavírusových obmedzení sme aj teraz do poslednej chvíle s napätím čakali, aká bude epidemiologická situácia u nás aj vo svete, či budeme môcť vycestovať na Cyprus a do Turecka. Napokon  sme sa stretli v Bratislave, bolo nás 30 odvážlivcov (dve z Radvane), z rôznych cirkevných zborov z celého Slovenska.

Search

Časopis Pohľad

Slovo

2 Timotejovi 1, 7-8 Boh nám zaiste nedal ducha bojazlivosti, ale (ducha) moci, lásky a sebaovládania. Nehanbi sa teda zo svedectvo o našom Pánov, ani za mňa, Jeho väzňa, ale spolu (so mnou) v moci Božej znášaj protivenstvá za evanjelium.