Svedectvo

Moja stará mama ma priviedla k viere. Všeobecne je to veľmi častá situácia v krajine, kde som vyrastala. Bola to ona, ktorá mi od detstva hovorila o cirkvi a o Bohu, čítala mi detskú Bibliu, učila ma prežehnať sa a modliť sa. Pravoslávie je rozšírené v Bielorusku (odkiaľ pochádzam), a moja stará mama sa ma pokúsila vzdelávať a predstaviť mi tradíciu tejto viery.

Toto je príbeh o dvoch ľuďoch, ktorí rok 2020 vnímajú odlišne, inak, pretože tento rok nám priniesol oveľa viac príjemných chvíľ a požehnania ako trápenia a frustrácie. Naša rodina, to som ja, Dáša, vzdelaná sociologička a môj manžel Valera, bývalý právnik. 5. októbra 2019 sme začali náš život na Slovensku. Zatiaľ ako dobrovoľníci, ktorí si nevedeli ani len predstaviť, že sa táto krajina stane pre nás druhým domovom. Celý rok sme slúžili ako dobrovoľníci pre SEM. Učili sme deti rozprávať po rusky a anglicky, spolupracovali sme so skautmi, robili sme aktivity v mládežníckych tímoch a podobne. 

Ďalší, v poradí už štvrtý deň, sme pokračovali poznávaním južného pobrežia Islandu, kde je aj mestečko VIK, ktoré je známe tým, že sa tu vyskytuje najviacej dažďových zrážok počas celého roka. Našťastie v našom prípade sa to nepotvrdilo. Fúkal síce silný, studený vietor, ale nezapršalo, čo je v týchto miestach skôr výnimka. Z parkoviska sme zišli na morskú pláž REYNISFJARA, ktorá bola celá úplne čierna od sopečného jemnučkého piesku, ktorý sa vytvoril eróziou z lávovej pórovitej horniny. Tu sa nám otvoril pohľad na šíry, rozbúrený Atlantický oceán, ktorého voda mala teplotu okolo 6 stupňov Celzia. Mohutná sila morských niekoľkometrových vĺn, spôsobená silným vetrom, bola taká nebezpečná, že nás upozornili, aby sme sa nepribližovali k brehu. Bola tu umiestnená aj výstražná tabuľa pred nebezpečenstvom zmietnutia morskou vlnou.

Na tretí deň nám miestny sprievodca naplánoval „Zlatý“okruh na ceste po ostrove. Našou prvou zastávkou bola oblasť sopečných kráterov a z nich 3-tisícročný kráter KERID / jeho foto je v 1. časti cestopisu/, na dne ktorého je pekné modro-zelené jazero, v ktorom sa odrážala už čiastočne vyjasnená obloha. My sme ho obišli celý po jeho obvode a tí smelší zostúpili až dole k jazeru. Kráčali sme po pórovitej lávovej pôde červenej a čiernej farby a museli sme dávať veľký pozor, aby sme sa neocitli na dne krátera.

Search

Časopis Pohľad

Slovo

Zjavenie 19, 11-16 Potom som videl otvorené nebo. Ajhľa: biely kôň, a Ten, čo sedí na ňom, sa volá Verný, Pravý a spravodlivo súdi a bojuje, Jeho oči – ohnivý plameň, na hlave mnoho diadémov, napísané meno, ktoré nepozná nikto, len On sám, odetý do plášťa, zmáčaného krvou, a Jeho meno: Slovo Božie. Nebeské vojská, odeté do bieleho, čistého jemného ľanu, Ho sprevádzajú na bielych koňoch. Z úst Mu vychádza ostrý meč, aby ním bil národy. On ich bude spravovať železným prútom a sám bude tlačiť vínny list rozhorčeného hnevu vševládneho Boha. Na plášti a na bedrách má napísané meno: KRÁĽ KRÁĽOV A PÁN PÁNOV.