Na zamyslenie

Kedysi, pred viacerými rokmi, bola na chodbách v zdravotníckych zariadeniach namiesto terajších reklám na rôzne lieky, jedna „reklama na ticho“ a tá znela: TICHO LIEČI!  Určite to malo svoje opodstatnenie. V dnešnej dobe nepokoja, hluku a všadeprítomného svetelného aj zvukového smogu je dosť ťažké nájsť ticho, pokoj a samotu. 

Chcem sa s vami podeliť o jednu moju skúsenosť, ako úžasne vie Boh zasiahnuť práve v čase, keď to človek najviac potrebuje. Pre niekoho to možno bude nepodstatná maličkosť, ktorej netreba venovať žiadnu pozornosť, ale pre iného to môže byť dosť dôležité. 

(Dnes budeme opäť nadväzovať na predchádzajúce témy 1, 2 a 3). Keď sa dnes pýtame ľudí: „Čo si myslíte o viere vo všemohúceho Boha?“, nepochybne nás čakajú rôzne odpovede. Avšak myšlienkovo sa spájajú a narážajú na rovnaké problémy. Bežný pohľad dnešnej spoločnosti je ten, že viera v Boha vždy bola a bude len pomocná „barlička“ pre ľudí, neschopných sa o seba postarať. Medzi veriacim a ateistom predsa nie je žiadny rozdiel. Žijú rovnako, ako ostatní. Sú to len fanatici s vierou v Boha.

Na jednej internetovej stránke som sa dočítala, že dar je niečo, dané niekomu bez protihodnoty. Je to dobro, hodnota, alebo vlastnosť získaná bez zásluh. Darovanie a dary môžu mať veľmi rôzny význam, napr. pomoc núdznemu človeku, vyjadrenie lásky, alebo snaha urobiť niekomu radosť. Asi každý človek sa poteší daru, ktorý sa dáva zo srdca, úprimne a nezištne.

Search

Časopis Pohľad

Slovo

Žalm 46, 2-4 Boh nám je útočiskom a silou, pomocou v súžení vždy osvedčenou. Preto sa nebojíme, keby sa aj prevrátila zem a vrchy klátili sa v srdci mora. Nech hučia, nech sa penia jeho vody, nech sa zatrasú vrchy jeho vzdutím. Hospodin mocností je s nami, hradom prepevným je nám Boh Jákobov.