Keď rozmýšľam, čo napísať na záver nášho historického pohľadu na vzťah medzi kresťanstvom a islamom, ako inšpirácia mi padol zrak na moju knižnicu, kde v popredí je dvojdielny román L. N. Tolstého Vojna a mier, o poličku vyššie Doktor Živago od Borisa Pasternaka a Krížová cesta od Alexandra Tolstého. Kdesi za nimi mám založený a prachom zabudnutia zapadaný Dostojevského Zločin a trest. Prečo ma inšpirujú práve veľdiela ruskej literatúry? L. N. Tolstoj bol pacifista a cez Dr. Dušana Makovického existuje aj priama väzba na Slovensko.

Čítať ďalej...

Ako prispieť zrnkom do mlyna a eurom do cirkevného zboru

Čítať ďalej...

Katastrofa Grékov v Malej Ázii - 2. časť

V minulom Pohľade som sľúbil  napísať o osude kresťanských Grékov na území terajšieho Turecka po vpáde Arabov, ale aj o ich živote pod nadvládou islamu a  smutnom konci. V našom evanjelickom preklade Biblie z roku 1990, ktorý najradšej čítam, sú zobrazené mapky ciest apoštola Pavla s názvami jednotlivých častí Východorímskej ríše (tiež aj  Byzancia), podľa nich tieto názvy používam. Ako vieme zo Skutkov, apoštol Pavel vyšiel z Antiochie v Sýrii do Pisidskej Antiochie, odtiaľ do Derbe a pri druhej ceste šiel cez Kilíkiu, Galáciu, Frýgiu, Áziu do Grécka na európskej pevnine, čiže už v 1. storočí boli tieto grécke kraje  oboznámené s kresťanstvom. 

Čítať ďalej...

Katastrofa Grékov v Malej Ázii - 1. časť

V dobe, keď Abrahám vyšiel z Chaldejského Uru, obývali Malú Áziu tri grécke kmene. Trójsku oblasť a Lýdiu obývali Achájci, Dóri kraj Kária a medzi nimi žili Ioni. Od 8. storočia pr.n.l. osídlili Gréci Pamfýliu a Kilíkiu, čo je južné pobrežie dnešnej tureckej Antólie, na severozápade osídlili Frígiu a Bitíniu a na severovýchode Pontos.

Čítať ďalej...