Navigácia
Menu
Na zamyslenie
Takmer totálne vyvraždenie Asýrčanov je v tieni genocídy Arménov a „taktne“ sa o ňom mlčí, pretože okrem mladoturkov si môžu spytovať svedomie aj predstavitelia vtedajších veľmocí Británie, Francie, Ruska a hlavne dnes aj USA.
Keď som rozmýšľal, čo napísať do terajšieho Pohľadu, uvedomil som si, že som začínal časovým úsekom troch storočí na jeden diel a v posledných troch dieloch som sa naopak zaoberal, aj to len veľmi povrchne, hrôzami troch rokov, o ktorých sa píše v 742-stranovej knihe „Katastrofa křesťanů, likvidace Arménů, Asyřanů a Řeků v Osmanské říši 1914-1923“. Skončil som na 269. strane výpovedí o príšerných hrôzach, o ktorých som sa dočítal a veľmi mierne som vám ich sprostredkoval. Myslím, že o Arménoch sme aj so sestrou MUDr. Editkou Kroľovou napísali dosť toho, čo by záujemcov podnietilo k samostatnému bádaniu. Dnes sa teda pokúsim aspoň čiastočne najprv vtesnať do troch strán úsek troch tisícročí dejín a následne opíšem v druhom diele niekoľko desaťročí osudov kresťanských sýrsko-chaldejských obyvateľov niekdajšej Mezopotámie v nadväznosti na našu tému „Kresťanstvo a islam“. História tohto kúska zeme je nesmierne pestrá. Asýrčania sa považujú za potomkov Ašúra a za dedičov veľkých mezopotámskych civilizácií.
Katastrofa sýrsko-chaldejských kresťanov - 2. časť
V minulom čísle Pohľadu som písal o histórii územia, kde žili východní kresťania. Spomínal som, že toto ich územie bolo záujmovou oblasťou rôznych dobyvateľov.
Lúč z neba dotkol sa zeme
a svetlo ju zalialo.
Hľa! JA SOM, riekol jemne.
To vánkom sa sem dostalo.
