Na zamyslenie

Sedím si tak v kancelárii a ako obvykle, dačo „ďobkám“ do počítača. Zrazu sa otvoria dvere a dovnútra vojde kolega z iného poschodia. Popri vybavovaní svojich vecí sa s nami trošku zahovorí a to, čo povie, a akým spôsobom to povie, vyvolá v mojej mysli túžbu po napísaní ďalšieho článku. S mojím spolupracovníkom som sa totižto bavil o teniskách, ktoré si deň predtým objednal cez internet. Teraz to radšej všetko zanonymizujem, ale princíp zachovám.

Dávid a Goliáš. Myslím, že tieto dve mená vedľa seba sú mnohým známe. Dávid - malý a slabý- porazil Goliáša- veľkého a silného. Ako to spravil? Spravil nejaký fígeľ? Prekabátil svojho silného súpera? Použil jed? Kto si tento príbeh pamätá, tak odpoveď už vie, kto si to však nepamätá, nevadí, v tomto článku sa to dozvie.

Zlatý vek islamu a ranofeudálna Európa

V 9. storočí pokračuje na dobytých územiach teror voči kresťanom a inovercom. Pred zverstvami a násilnosťami unikajú posledné zbytky perzských zoroastriánov do Indie, kde prežívajú dodnes ako tzv. Pársovia. V Egypte sa búria koptskí sedliaci proti džizji - dani z hlavy, pretože ich ekonomicky ruinuje. Arabi na revoltu odpovedajú pálením kresťanských kostolov a dovtedy ešte slobodných sedliakov predávajú do otroctva. Európu sužujú neprestajné nájazdy arabských dobyvateľov až do polovice 10. storočia. Za prvých 300 rokov existencie islamu museli čeliť Kréta 6, Korzika 7, talianske pobrežie Jadranu 15, Sardínia 17, Lombardia 19, juh Francie 35, jadro Byzancie /dnes Turecko/ 36, Sicília 42 veľkým bojovým stretom. Najviac však trpeli kresťania v španielskych štátoch León, Kastília, Navarra, pretože temer 8 storočí do ukončenia rekonquisty bolo vyplnených neustálym bojom s moslimskou Andalúziou. Do konca 9. storočia je na území terajšieho Španielska zaznamenaných 90 veľkých bitiek. Západná časť Stredozemného mora bola úplne pod arabskou kontrolou, ale práve v tomto období sa na svetovej scéne objavuje nová námorná veľmoc - Vikingovia.

Rast islamského sveta

V minulom čísle Pohľadu som konštatoval nekompatibilitu  našej viery s islamom. Krvou mučeníkov rástlo kresťanstvo tri storočia v neustálom prenasledovaní až do čias Konštantína Veľkého a rozšírilo sa po území celej Rímskej ríše. Ďalšie tri storočia sa dajú charakterizovať ako nenásilná expanzia kresťanstva do susediacich krajín, ale treba zároveň konštatovať, že do učenia nášho Pána preniká v tomto období mnoho ľudských výmyslov, názorov rôznych filozofov či priam bludov z miestneho pohanstva a je silne ovplyvnené cisárskou politikou. Sťahovanie národov rozvrátilo síce európsku časť Rímskeho impéria, ale aj barbarské národy, keď sa usadili, prijímali kresťanstvo. Vo všeobecnom chaose postupne rástla medzi západnými kresťanmi autorita biskupa z Ríma až Siricius v roku 399 sám seba nazval „otec biskup“ .

Search

Časopis Pohľad

Slovo

Zjavenie 19, 11-16 Potom som videl otvorené nebo. Ajhľa: biely kôň, a Ten, čo sedí na ňom, sa volá Verný, Pravý a spravodlivo súdi a bojuje, Jeho oči – ohnivý plameň, na hlave mnoho diadémov, napísané meno, ktoré nepozná nikto, len On sám, odetý do plášťa, zmáčaného krvou, a Jeho meno: Slovo Božie. Nebeské vojská, odeté do bieleho, čistého jemného ľanu, Ho sprevádzajú na bielych koňoch. Z úst Mu vychádza ostrý meč, aby ním bil národy. On ich bude spravovať železným prútom a sám bude tlačiť vínny list rozhorčeného hnevu vševládneho Boha. Na plášti a na bedrách má napísané meno: KRÁĽ KRÁĽOV A PÁN PÁNOV.