Na zamyslenie

„Dievčatko moje, drž sa Pána Boha!“
- tak moja stará mama vravievala.
Ja vtedy samá ruka, samá noha
som sa jej slovám iba vysmievala.

Jedno slovo práve na mysli mám, a to je „Ďakujem“.

Tento týždeň som si čítal Lukášovo evanjelium a nejako mi v mysli zarezonovala tá stará známa veta: „Ale keď príde Syn človeka, či nájde vieru na zemi?“ (Ev. Lukáša 18, 8) Neviem, či k vyvolaniu rezonancie pomohol ten „obrovský“ záujem členov zboru o písanie úvodníkov alebo moja následná myšlienka o zmysle takéhoto kresťanského „plátku“, no v podstate je to jedno.

Search

Časopis Pohľad

Slovo

Zjavenie 19, 11-16 Potom som videl otvorené nebo. Ajhľa: biely kôň, a Ten, čo sedí na ňom, sa volá Verný, Pravý a spravodlivo súdi a bojuje, Jeho oči – ohnivý plameň, na hlave mnoho diadémov, napísané meno, ktoré nepozná nikto, len On sám, odetý do plášťa, zmáčaného krvou, a Jeho meno: Slovo Božie. Nebeské vojská, odeté do bieleho, čistého jemného ľanu, Ho sprevádzajú na bielych koňoch. Z úst Mu vychádza ostrý meč, aby ním bil národy. On ich bude spravovať železným prútom a sám bude tlačiť vínny list rozhorčeného hnevu vševládneho Boha. Na plášti a na bedrách má napísané meno: KRÁĽ KRÁĽOV A PÁN PÁNOV.