(list synovi a jeho manželke, pozn.)
Uplynulo už čosi vyše týždňa od môjho návratu z Mníšku a ja celý čas premýšľam, ako Vám odhaliť moje myšlienky, ktoré ma napĺňajú, trápia a tak som zvolila túto, dnes už takmer zanikajúcu formu - napísať Vám list.
Uplynulo už čosi vyše týždňa od môjho návratu z Mníšku a ja celý čas premýšľam, ako Vám odhaliť moje myšlienky, ktoré ma napĺňajú, trápia a tak som zvolila túto, dnes už takmer zanikajúcu formu - napísať Vám list.
Od tej nedele, keď som chcela vziať Anežku do cirkevného zboru v Dobříši a bolo mi povedané, že nie je vhodné ťahať také malé dieťa do kostola a nech sa v tejto veci rozhodne samo až bude veľké, sa mi neustále v hlave vynárajú otázky a nové myšlienky.
1) k tým malým deťom:
Božie Slovo, teda Pán Ježiš hovorí: „nechajte deti a nebráňte im prichádzať ku mne, lebo takých je Kráľovstvo Nebeské" (Matúš 19.kap.,14. verš). Keď som v Dobříšskom kostole videla rodičov s malými deťmi (aj menšími ako Ameli) a videla som, ako ich fundované p. učiteľky odvádzajú do Božej škôlky, kde sa im počas celých služieb Božích venujú, učia ich biblické príbehy, kreslia, vystrihujú, lepia, spievajú, tancujú - bolo mi nesmierne ťažko pri pomyslení na naše dievčatká, ktorým ste toto zatiaľ odopreli.
2) k rozhodnutiu v dospelosti:
Pýtam sa: ako sa má raz dospelá Anežka a Ameli sama rozhodnúť vo veci viery, kresťanstva a nasledovania P. Ježiša, keď o tom nič nevedia a nič nepočuli? Premietnite si to takto: aj my, dospelí, ako uveríme človeku, o ktorom ani nevieme, že existuje? Ako sa stotožníme s jeho názorom alebo ho odmietneme, ak tento názor ani nepoznáme? (Keď v sobotu večer Anežka na maminkin podnet kreslila hračky, ktoré chce od Ježiška, opýtala som sa jej, či vie, kto je Ježiško t.j. Pán Ježiš. Jej odpoveď bola jednoznačná: NE!). K tomu hovorí Slovo Božie: "viera je z počúvania skrze Slovo Kristovo". Ale ako uveria, keď nepočuli! A ako počujú bez kazateľa?“(List Rímskym, 10.kap.) Pre nezorientovaného človeka sú veľkou hrozbou dnešnej doby rôzne prekvitajúce sekty, ktoré polopravdami dokážu nadchnúť mnoho mladých, ale i starších ľudí. Bolo by nesmiernou tragédiou, keby sa naše dievčatá raz dali oklamať nejakou šialenou sektou a my by sme ich stratili. O tom by mohla rozprávať naša Veronika v súvislosti so svojou priateľkou Slávkou, ktorá odišla v 18-tich rokoch k sekte a odvtedy nikto o nej nič nevie. Smutné! Viem, že ani ja som svoje deti nevychovávala vo viere v P. Ježiša (čo dnes veľmi ľutujem, ale v tom čase ešte P. Ježiš nevstúpil do môjho života), ale mala som jednu veľkú výhodu pred Anežkou a Ameli. V mojom detstve hlboko na mňa zapôsobila moja babička, ktorá ma prvýkrát (asi ako 4-ročnú) priviedla do kresťanského zboru medzi veriacich ľudí. Cez ňu som počula prvé biblické príbehy, počula som, kto je Pán Ježiš a bola to práve ona, ktorá do môjho detského srdiečka zasiala drobnučké semienko VIERY.
Prešli dlhé roky môjho života a semienko len driemalo, ale vo chvíli, keď do môjho života vstúpila bolesť, trápenia, nepochopenie vo vzťahu v manželstve a ja som začala hľadať rôzne alternatívne cesty pokoja pre moju dušu, tam kdesi zasvietilo Slovo P. Ježiša. "Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, ja vám dám odpočinutie"! (Mat.11. kap.,28. verš). Až vtedy som prvýkrát chytila Bibliu do rúk, začala som čítať evanjeliá a listy apoštolov a čoraz viac som nachádzala vytúžený pokoj pre moju dušu. A tak úplne samovoľne prišla i túžba ísť do kresťanského zboru a tam počúvať Slovo Božie. Veľmi ma to zmenilo, zmenilo to môj pohľad na život, na ľudí, na ich konanie. Som vďačná Pánovi, že sa ma takto dotkol a prijal ma za svoje Božie dieťa. Pred chvíľou boli Vianoce - to nie sú sviatky naháňania sa za darčekmi a všelijakými ponukami super- a hypermarketov. Vianoce sú pripomenutím narodenia Božieho Syna, P. J. Krista, ktorého Boh Otec poslal na túto Zem, aby nás najprv cez svoje Slovo učil o láske, odpúšťaní, pokore, a potom aby prijal smrť na kríži za naše hriechy. Kto verí v Syna Božieho, bude spasený.
Posielam moje úvahy, aby ste o nich premýšľali. Boh nám dal slobodnú vôľu, záleží na nás, ako sa rozhodneme, či ísť za Ježišom alebo ísť vlastnou cestou. Čo to znamená, o tom všetkom hovorí Božie Slovo.
P.S. Už len malá poznámka na záver. Či sme veriaci alebo neveriaci, faktom zostáva, že celá európska kultúra je založená na kresťanských základoch:
- riadime sa morálnymi princípmi, ktoré vychádzajú z 10-tich Božích prikázaní,
- počítame roky nášho letopočtu - od narodenia P. J. Krista,
- slávime sviatky tiež odvodené od kresťanských sviatkov (Veľká noc - ukrižovanie a zmŕtvychvstanie P. J. Krista, Vianoce - narodenie P. J. Krista).
Takže, premýšľajte moji milovaní!
1) k tým malým deťom:
Božie Slovo, teda Pán Ježiš hovorí: „nechajte deti a nebráňte im prichádzať ku mne, lebo takých je Kráľovstvo Nebeské" (Matúš 19.kap.,14. verš). Keď som v Dobříšskom kostole videla rodičov s malými deťmi (aj menšími ako Ameli) a videla som, ako ich fundované p. učiteľky odvádzajú do Božej škôlky, kde sa im počas celých služieb Božích venujú, učia ich biblické príbehy, kreslia, vystrihujú, lepia, spievajú, tancujú - bolo mi nesmierne ťažko pri pomyslení na naše dievčatká, ktorým ste toto zatiaľ odopreli.
2) k rozhodnutiu v dospelosti:
Pýtam sa: ako sa má raz dospelá Anežka a Ameli sama rozhodnúť vo veci viery, kresťanstva a nasledovania P. Ježiša, keď o tom nič nevedia a nič nepočuli? Premietnite si to takto: aj my, dospelí, ako uveríme človeku, o ktorom ani nevieme, že existuje? Ako sa stotožníme s jeho názorom alebo ho odmietneme, ak tento názor ani nepoznáme? (Keď v sobotu večer Anežka na maminkin podnet kreslila hračky, ktoré chce od Ježiška, opýtala som sa jej, či vie, kto je Ježiško t.j. Pán Ježiš. Jej odpoveď bola jednoznačná: NE!). K tomu hovorí Slovo Božie: "viera je z počúvania skrze Slovo Kristovo". Ale ako uveria, keď nepočuli! A ako počujú bez kazateľa?“(List Rímskym, 10.kap.) Pre nezorientovaného človeka sú veľkou hrozbou dnešnej doby rôzne prekvitajúce sekty, ktoré polopravdami dokážu nadchnúť mnoho mladých, ale i starších ľudí. Bolo by nesmiernou tragédiou, keby sa naše dievčatá raz dali oklamať nejakou šialenou sektou a my by sme ich stratili. O tom by mohla rozprávať naša Veronika v súvislosti so svojou priateľkou Slávkou, ktorá odišla v 18-tich rokoch k sekte a odvtedy nikto o nej nič nevie. Smutné! Viem, že ani ja som svoje deti nevychovávala vo viere v P. Ježiša (čo dnes veľmi ľutujem, ale v tom čase ešte P. Ježiš nevstúpil do môjho života), ale mala som jednu veľkú výhodu pred Anežkou a Ameli. V mojom detstve hlboko na mňa zapôsobila moja babička, ktorá ma prvýkrát (asi ako 4-ročnú) priviedla do kresťanského zboru medzi veriacich ľudí. Cez ňu som počula prvé biblické príbehy, počula som, kto je Pán Ježiš a bola to práve ona, ktorá do môjho detského srdiečka zasiala drobnučké semienko VIERY.
Prešli dlhé roky môjho života a semienko len driemalo, ale vo chvíli, keď do môjho života vstúpila bolesť, trápenia, nepochopenie vo vzťahu v manželstve a ja som začala hľadať rôzne alternatívne cesty pokoja pre moju dušu, tam kdesi zasvietilo Slovo P. Ježiša. "Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, ja vám dám odpočinutie"! (Mat.11. kap.,28. verš). Až vtedy som prvýkrát chytila Bibliu do rúk, začala som čítať evanjeliá a listy apoštolov a čoraz viac som nachádzala vytúžený pokoj pre moju dušu. A tak úplne samovoľne prišla i túžba ísť do kresťanského zboru a tam počúvať Slovo Božie. Veľmi ma to zmenilo, zmenilo to môj pohľad na život, na ľudí, na ich konanie. Som vďačná Pánovi, že sa ma takto dotkol a prijal ma za svoje Božie dieťa. Pred chvíľou boli Vianoce - to nie sú sviatky naháňania sa za darčekmi a všelijakými ponukami super- a hypermarketov. Vianoce sú pripomenutím narodenia Božieho Syna, P. J. Krista, ktorého Boh Otec poslal na túto Zem, aby nás najprv cez svoje Slovo učil o láske, odpúšťaní, pokore, a potom aby prijal smrť na kríži za naše hriechy. Kto verí v Syna Božieho, bude spasený.
Posielam moje úvahy, aby ste o nich premýšľali. Boh nám dal slobodnú vôľu, záleží na nás, ako sa rozhodneme, či ísť za Ježišom alebo ísť vlastnou cestou. Čo to znamená, o tom všetkom hovorí Božie Slovo.
P.S. Už len malá poznámka na záver. Či sme veriaci alebo neveriaci, faktom zostáva, že celá európska kultúra je založená na kresťanských základoch:
- riadime sa morálnymi princípmi, ktoré vychádzajú z 10-tich Božích prikázaní,
- počítame roky nášho letopočtu - od narodenia P. J. Krista,
- slávime sviatky tiež odvodené od kresťanských sviatkov (Veľká noc - ukrižovanie a zmŕtvychvstanie P. J. Krista, Vianoce - narodenie P. J. Krista).
Takže, premýšľajte moji milovaní!
Autor: Mgr. Helenka Chlápková
