Dňa 23.11.2012 sme sa zišli u rodiny Beňovcov (teda u mňa s Dáškou :-). Farky si znovu pripravil motivačné slovo do diskusie, aby sme sa trošku otvorili, pozdieľali vo veciach. Pán Boh spravil prefíkanú vec, keď stvoril muža a ženu a dal im aj nejaké určenie. Čo myslíte, ako by to bolo, keby sme si my mali nastaviť svoje určenie? S kým, ako, čo? Začali by sme kombinovať. Boh, ale v tejto kľúčovej veci toto nespravil. On tomu dal zmysel, určenie a je to múdre a dobré. Len kombinácia muž a žena :). „Preto muž opustí svojho otca i svoju matku a priľne k svojej žene a budú jedným telom.“ (1.Moj. 2,24) To je Boží plán. To je jediná kombinácia z Božej strany, len títo dvaja môžu byť jedným telom – muž a žena.
Mt 19,4-6 Odpovedal: „Či ste nečítali, že Stvoriteľ stvoril ich od počiatku ako muža a ženu? A riekol: Preto opustí človek otca i matku a pripojí sa k manželke, i budú dvaja jedno telo, takže už nie sú dve telá, ale jedno. Čo teda Boh spojil, človek nerozlučuj!“ bolo ďalšie slovo do diskusie. Principiálne Boh dal muža a ženu, ale aj v tejto veci mi Boh dal možnosť vybrať si. Kedy teda Boh spája a kedy spája človek? Sú vzťahy, ktoré spojil Boh (a je jedno, či farár pred oltárom recituje tú formulku … čo Boh spojil...) a sú vzťahy, ktoré sme si spojili my, ľudia. Ktorý vzťah vydrží a ktorý vzťah nevydrží? Farky o tom rozmýšľal - závisí to zrejme od motivácie tvojho srdca, prečo chceš uzavrieť manželstvo s tým dievčaťom. Niektorých k tomu vedie jej krása (že je krásavica), alebo jej nastávajúci je bohatý … ide o motiváciu srdca, kvôli čomu uzavriem vzťah s druhým človekom. Ak je nastávajúca krásna, mám pamätať aj na to, že po rokoch stratí svoju vonkajšiu krásu. Teda, keď je motivácia zlá, tak Boh ten vzťah nemohol spojiť. Lebo ak Boh spojil, tak to nemožno ani rozpojiť (vzťah). Ak nejdeš do vzťahu s tým, že sa chceš stať jedným telom s tým druhým a úplne sa mu vydať, tak máš zlú motiváciu. Je dôležité o tom rozmýšľať, kedy Boh spája a kedy sa len my chceme spájať. Farky chcel priniesť fotku svojej manželky, ale zabudol. Ale keď sa pozrie na tú fotku, tak si vraví, túto ženu som si zobral. A robí mu to nesmiernu radosť. Svoju ženu neprenasleduje, nič jej nevytýka a ďakuje Bohu, že ani ona jemu nič nevytýka. Človek si neberie len vonkajšok, ale aj to, čo sa uchováva vo vnútri toho druhého človeka, si berie. Prečo sa robia sobáše? Aby bol medzi nami, ľuďmi, poriadok. Dostávaš sa do systému a tento systém je ľudský. Je to v poriadku, lebo poriadok a systém musí byť. Je dobre vedieť, čo sa deje a prečo sa to deje. Vzťahy, ktoré spája Boh, tie On aj chráni. Ale manželia musia vo viere pokračovať počas ich vzťahu ďalej, napredovať.
Boh nám určil slobodnú vôľu, určil nás za muža a ženu, určil ako sa máme správať, ako sa máme rozhodovať – že sa máme dopytovať na vôľu Božiu. Kedy my rozlučujeme? Kedy príde k rozlúčeniu vzťahu? Vtedy, keď vyjde na povrch tá zlá motivácia, keď sa to stane evidentne zjavným. šudia to povedia zjednodušene: nemáme si čo povedať … atď. My rozlučujeme, lebo tam bola zlá motivácia. Potom robia to, že idú na úrad a dajú sa rozviesť a sú nešťastní.
V princípe ideme do manželstva bez zámeru rozviesť sa. Ale aké máme právo niekoho súdiť? Ďakujme Bohu, že nás nepostavil do zložitých situácií. Netvárme sa ako extra hrdinovia, všade v cirkvách sa rozvádzajú.
Ešte bolo slovo: (Mt 5/31-32): „A bolo povedané: Kto by prepustil manželku, nech jej dá priepustný list. Ale ja vám hovorím, že ktokoľvek prepúšťa manželku, okrem príčiny smilstva, vystavuje ju cudzoložstvu, a kto si vezme prepustenú, cudzoloží.“ Veľmi tvrdé slovo. Akoby odsudzovalo do samoty. Okrem príčiny smilstva zasahujú tieto sexuálne veci veľmi hlboko do našich životov. Dokázali by sme sa cez to preniesť? Preniesť sa cez to, že naša partnerka alebo partner scudzoložil? Ťažko povedať. Tí, ktorých sa to netýka, môžu iba Bohu ďakovať, že im sa niečo také nestalo. V náboženstve sa to ľahko povie. Farky položil ťažké otázky: Naozaj sa pre mňa nenájde troška milosti? Mám byť teraz sám do konca života? Náboženstvo je jasné – nesmie sa. Frajeriť môžeme, kým sa nás to netýka. Keď ľudia idú do pokánia a vyznajú to, vtedy chcem veriť, že Boh má milosť pre týchto ľudí a nemáme to chápať ako absolútny zákonný predpis. Treba o tom premýšľať, nemusíte s tým súhlasiť, ale pevne verím, že Boh má milosť. V Biblii je napísané, že Boh má milosť pre vrahov. Nemá Boh milosť aj pre tých, ktorý takto trpeli v manželstve?
Tak sme „poklebetili“ a boli aj povzbudenia. S radosťou som Vám to chcel spísať, aby ste s nami na tom mali podiel :). Ospravedlňujem sa, ale farkyho nedokážem spracovať na 100%.
Boh nám určil slobodnú vôľu, určil nás za muža a ženu, určil ako sa máme správať, ako sa máme rozhodovať – že sa máme dopytovať na vôľu Božiu. Kedy my rozlučujeme? Kedy príde k rozlúčeniu vzťahu? Vtedy, keď vyjde na povrch tá zlá motivácia, keď sa to stane evidentne zjavným. šudia to povedia zjednodušene: nemáme si čo povedať … atď. My rozlučujeme, lebo tam bola zlá motivácia. Potom robia to, že idú na úrad a dajú sa rozviesť a sú nešťastní.
V princípe ideme do manželstva bez zámeru rozviesť sa. Ale aké máme právo niekoho súdiť? Ďakujme Bohu, že nás nepostavil do zložitých situácií. Netvárme sa ako extra hrdinovia, všade v cirkvách sa rozvádzajú.
Ešte bolo slovo: (Mt 5/31-32): „A bolo povedané: Kto by prepustil manželku, nech jej dá priepustný list. Ale ja vám hovorím, že ktokoľvek prepúšťa manželku, okrem príčiny smilstva, vystavuje ju cudzoložstvu, a kto si vezme prepustenú, cudzoloží.“ Veľmi tvrdé slovo. Akoby odsudzovalo do samoty. Okrem príčiny smilstva zasahujú tieto sexuálne veci veľmi hlboko do našich životov. Dokázali by sme sa cez to preniesť? Preniesť sa cez to, že naša partnerka alebo partner scudzoložil? Ťažko povedať. Tí, ktorých sa to netýka, môžu iba Bohu ďakovať, že im sa niečo také nestalo. V náboženstve sa to ľahko povie. Farky položil ťažké otázky: Naozaj sa pre mňa nenájde troška milosti? Mám byť teraz sám do konca života? Náboženstvo je jasné – nesmie sa. Frajeriť môžeme, kým sa nás to netýka. Keď ľudia idú do pokánia a vyznajú to, vtedy chcem veriť, že Boh má milosť pre týchto ľudí a nemáme to chápať ako absolútny zákonný predpis. Treba o tom premýšľať, nemusíte s tým súhlasiť, ale pevne verím, že Boh má milosť. V Biblii je napísané, že Boh má milosť pre vrahov. Nemá Boh milosť aj pre tých, ktorý takto trpeli v manželstve?
Tak sme „poklebetili“ a boli aj povzbudenia. S radosťou som Vám to chcel spísať, aby ste s nami na tom mali podiel :). Ospravedlňujem sa, ale farkyho nedokážem spracovať na 100%.
Spracoval: Jarko Beňo
