Svedectvo

Prišiel vek dvadsaťtri rokov, ja som sa oženil a usadil v mieste bydliska mojich svokrovcov, vo Veľkom  Krtíši. Lebo tam bola možnosť získať byt. V Banskej Bystrici to vôbec nebolo jednoduché, ak nie nemožné v roku 1974. So zamestnaním problém nebol s mojou profesiou elektrikára, tak som začal pracovať na Technických službách. Po necelom roku som sa dostal na nový závod Tranzitného plynovodu vo Veľkých Zlievcach, neďaleko Veľkého Krtíša.

Pri výkone služby na železnici bol môj otec preložený podľa potreby ČSD na železničnú stanicu Ľubietová. Dnes už zastávka stanice neexistuje, ani služobný jednoizbový dom, všetko je zbúrané. V čase, keď sme tam bývali, otec pracoval na uvedenej stanici ako výpravca. V tomto domčeku pribúdali súrodenci až nakoniec nás bolo osem detí. Domček stavebne prepojený so stanicou bol vpredu asi päť metrov od železničnej trate a vzadu rieka Hron, asi pätnásť metrov. Pre mamu to bolo mimoriadne náročné, pretože ako deti sme sa často hrávali na trati a často sme boli pri Hrone.

Detstvo ubiehalo a rôčky pribúdali ani som sa nenazdal a dosiahol som vek dospelosti. Bývali sme s rodičmi v Lučatíne. Vyučil som za elektrikára, pretože som obdivoval majstra, ktorý robil elektriku pri rekonštrukcii nášho staršieho domu a ja som mu podával náradie, el. drôty a podobne. Vtedy som mal dvanásť- trinásť rokov a vtedy padlo moje pevné rozhodnutie stať sa tiež takým elektrikárom. Popri veku dospievania a škole, som získal mnoho nových kamarátov na zábavách v okolitých obciach.

Z rozprávania mojej mamy viem toto svedectvo, ktoré mi povedala, keď som mal asi 10 rokov. Nakoľko otec bol železničiar a pracoval na železničnej stanici Horná Štubňa. Bývali sme v malej obci Turček – pod úpätím Kremnických hôr v služobnom domčeku ČSD. Ja som sa narodil ako štvrté dieťa mojim rodičom, pričom moja staršia sestra ako jedenásťmesačná umrela. V tej povojnovej dobe boli viaceré choroby, na ktoré nebolo liekov, ani dostupnosť lekárov v obciach. Bol som vo veku 12 až 18 mesiacov, keď som dostal tzv.  „záškrt“ s obojstranným zápalom pľúc.

Search

Časopis Pohľad

Slovo

Žalm 46, 2-4 Boh nám je útočiskom a silou, pomocou v súžení vždy osvedčenou. Preto sa nebojíme, keby sa aj prevrátila zem a vrchy klátili sa v srdci mora. Nech hučia, nech sa penia jeho vody, nech sa zatrasú vrchy jeho vzdutím. Hospodin mocností je s nami, hradom prepevným je nám Boh Jákobov.