Navigácia
Menu
Na zamyslenie
Ako zlatá obrúčka v rypáku svine je pekná žena bez jemnocitu. Pr 11, 22
Veľakrát premýšľam nad tým, o čom do budúcna písať. Obvykle mi napadne myšlienka, že už všetko dobre poznáme. No ustálená poloha známych pohorí ma utvrdzuje v tom, že svojou vierou ešte stále žiadnu horu nik nepreniesol, a preto môžem v „omieľaní“ už počutého pokojne pokračovať ďalej :-).
Keby si bol Bohom, ktorý je reálny, ale neviditeľný, čo by si urobil, aby si sa dal poznať ľuďom? Pre náš rozum je nemožné predstaviť si nekonečného Boha, ktorý nie je obmedzený časopriestorom. V minulej časti sme písali o tom, že Boh sa nám dal spoznať skrze Ježiša, ktorý sa prisťahoval do nášho susedstva, ktorý prišiel žiť medzi nás, ktorý sa stal jedným z nás a predstavil nám Božiu slávu.
Pravdepodobne asi vedome nikto z nás v živote fyzicky nekontroloval pravdivosť výroku o tom, že elektrika v zásuvke môže „potriasť“. Niekedy dávno, keď sme boli ešte malí, nám rodičia povedali. No - no - no, tej zásuvky sa nedotýkaj a nič do tých dierok nepchaj, lebo ťa to potrasie a dokonca ťa môže aj zabiť!
