Navigácia
Menu
Na zamyslenie
Tento týždeň som si čítal Lukášovo evanjelium a nejako mi v mysli zarezonovala tá stará známa veta: „Ale keď príde Syn človeka, či nájde vieru na zemi?“ (Ev. Lukáša 18, 8) Neviem, či k vyvolaniu rezonancie pomohol ten „obrovský“ záujem členov zboru o písanie úvodníkov alebo moja následná myšlienka o zmysle takéhoto kresťanského „plátku“, no v podstate je to jedno.
Skúsme spolu skúmať, aká bola geopolitická situácia na rozhraní kresťanského a islamského sveta a aké bolo postavenie protestantov v Uhorsku v čase, keď vystúpili po boku Turkov pod vedením Imricha Tököliho so zbraňou v ruke proti habsburgskému „Krvavému trónu“ Leopolda I., ako o ňom napísal hru Ján Solovič.
Search
Časopis Pohľad
Slovo
Lukáš 8, 5-9 Vyšiel rozsievač, aby rozsieval svoje semeno. A keď rozsieval, niektoré padlo kraj cesty, pošliapali ho a nebeskí vtáci ho pozobali. Iné však padlo medzi tŕnie a ho udusilo. A iné padlo do dobrej zeme, a keď vzišlo, prinieslo stonásobnú úrodu. Keď to povedal, zvolal: Kto má uši na počúvanie, nech počuje! Nato spýtali sa Ho učeníci, čo je to za podobenstvo.