Svedectvo

Vždy som túžil cestovať po stopách nášho Pána Ježiša Krista. V mladosti po základnej vojenskej službe od roku 1977 až do roku 1984 som spadal pod zvláštny režim. Bol mi odobratý pas a nesmel som vycestovať ani len do Maďarska, kde sa bežne cestovalo na občiansky preukaz. Dokonca ŠTB v Banskej Bystrici mi zabránila ísť na školenie v Kazani a v Talline, čo bolo podmienkou na kariérny rast vo VAKUS Bratislava, kde som pracoval po rokoch odrobených v ZVT BB. Nuž, dnes mladí tieto prekážky, našťastie, nepoznajú. Pán Boh mi však daroval syna a ten ma pozval na svoju druhú služobnú cestu do Tel Avivu.

"Bože, učil si ma od mojej mladosti, a až doteraz zvestujem tvoje divy. A tak až do staroby a do šedín, ó Bože, ma neopusti, dokiaľ neoznámim svojmu pokoleniu tvojho ramena a každému, kto príde, tvojej hrdinskej sily."

(Ž 71,17-18) 

Večera 20-teho apríla. 100- gramová Ritter SPORT čokoláda, plný tanier halušiek zapitých kofolou a ešte dáke keksy k tomu si o tretej v noci vyžiadali svoju daň tým, že som sa prebudil s plným žalúdkom a nemohol som pokračovať v už aj tak prerušovanom spánku.

Tento článok budem spracúvať z Biblie, presnejšie z Genezis kap. 50 a Exodus kap. 1 až kap. 14.  

Search

Časopis Pohľad

Slovo

Žalm 46, 2-4 Boh nám je útočiskom a silou, pomocou v súžení vždy osvedčenou. Preto sa nebojíme, keby sa aj prevrátila zem a vrchy klátili sa v srdci mora. Nech hučia, nech sa penia jeho vody, nech sa zatrasú vrchy jeho vzdutím. Hospodin mocností je s nami, hradom prepevným je nám Boh Jákobov.