Ahojte bratia a sestry v Kristovi. Znovu prebehlo viacero dní, prežitých ďaleko od domova, ale v prítomnosti Jahveho, Boha nášho. Takže ako sa teda máme? Stále vynikajúco, vďaka Bohu za to. šúbime sa a s radosťou spomíname aj na Vás. Biblické hodiny a kázne počúvame spolu s vami, a tak máme prehľad a môžeme sa budovať spolu s Vami na jedno Telo Kristovo.
  Ešte jedna moja myšlienka, s ktorou som sa chcel s Vami podeliť: Koľko vraciam Bohu? Boh mi dal manželku, dal mi život a vlastne všetko, čo mám, je od Boha. Počítal som si, koľko času asi trávime my teraz na NZ v štúdiu alebo svedectvom o Jahvem. Prišiel som na to, že je to málo. Je to spôsobené asi aj tým, že musíme spať, aby naše telo dokázalo pracovať. Máme pracovať, aby sme mali čo jesť a kde bývať, musíme si navariť, aby sme to jedlo mohli aj papať. Napriek tomu sa snažíme a modlíme sa za to, aby nám dal náš Pán silu skrze Ducha Svätého a aby si nás použil pre prácu. Rozhodol som sa napísať list bratovi Braňovi, spolužiačkam a aj mojej babke, ktorú čaká onedlho operácia. Prosím Pána, aby si to použil a ukázal milosť všetkým tým, ktorí ho hľadajú. A prosím aj Vás, drahí bratia a sestry, spomeňte si na nás aj na nich pri modlitbách.
  A teraz k naším stretom s rôznymi ľuďmi na Novom Zélande, hlavne členmi rôznych cirkví. Všimli sme si, že tu sú ľudia viacej otvorení komunikácii o Bohu. Prečo to tak je, nebudem fiškusovať. Na farme, keď počúvame hudbu pri triedení trávnych porastov, sme niekedy aj v prítomnosti našich kolegov. Zväčša nám hrajú slovenské chvály, ale je príjemné, keď začne hrať chvála po anglicky a v okolí sa nachádzajú kolegovia, čo sú anglicky hovoriaci ľudia. Nenásilná evanjelizácia.
  Jeden zo študentov, ktorý s nami robil na jednom projekte, sa volá Kurt. Je Novo Zélanďan z farmárskej rodiny. Je jeden z prvých, s ktorým sme sa bavili o Bohu a teda to vyzeralo aj rozpačite. Pozvali sme ho na večeru k nám raz cez pauzu v pokuse, ktorý trval do noci. Dlhší čas čo sme sedeli pri stole, som len rozmýšľal a čakal, pripravoval nejakú vhodnú chvíľu na vytiahnutie témy viera. Je to ťažké, prosíme Pána, aby nám s tým pomáhal. Aby sme tú svoju ľudskú podstatu vytlačili ta het. Nakoniec sme zistili, že v Ježiša Krista verí, do kostola nechodí a to je asi tak všetko pri tomto chalanovi, na viac nedošlo.
Paul Cheng je čínsky výskumník, mladý vekom. Je členom katolíckej cirkvi. Na otázku, či číta Bibliu, sme sa dopočuli, že nie, on nečíta, len jeho žena mu sem - tam číta pred spaním. Narodil sa im mladý chlapček Tobias. Hovorili sme s ním aj na tému, kam chce viesť svoje deti. Rozmýšľali sme o jeho členstve v cirkvi katolíckej. Vyzerá na inteligentného človeka, prečo sa tak rozhodol? A už sme vedeli, členstvo mal v rodine, po rodičoch. Darovali sme jemu a jeho manželke evanjelizačný film Fireproof a povzbudili sme ho v čítaní Slova Božieho.
  Naša ďalšia priateľka sa volá Moniek, pochádza na „neuverenie“ z farmárskej rodiny. Vsuvka: musím povedať, že tu je zaujímavý systém pre farmárov aj podmienky a normálne sa mi páči myšlienka farmárčiť, ale my skôr s jednou kravou. Pokračujem: S ňou sme mali asi najviac možností hovoriť o Jahvem. Jej mama je veriaca, ako malí chodili do kostola, neskôr im umrel otec a potom raz prišli do kostola. Deti priviedla do kostola, boli trochu hlučné a ich tamojší farár im povedal, že ak si neskľudní deti, tak nech ich tam radšej ani nenosí, a tak odvtedy už prestali chodiť do kostola. Vyrozprávali sme jej náš príbeh a povzbudili sme ju vo viere a v čítaní Slova Božieho, modlíme sa za jej manžela a dali sme jej aj Fireproof. To robíme, keď chceme, aby si možno aj touto formou uvedomili, že si majú hľadať veriacich partnerov a s nimi sa budovať.
William – pracovník na farme, dojí kravy, kŕmi, pomáha kde treba okolo kráv. Keď sme raz prišli v nedeľu do práce pomôcť na dve hodiny, dozvedeli sme sa, že je kresťan. Na farme vedia, že v nedeľu nepracujeme, ale teraz potrebovali veľmi pomôcť a nikoho iného si nenašli. William, keď sme ho tam stretli, sa nás spýtal, že či vieme, že to nie je dobé robiť v nedeľu. Touto udalosťou sme sa dozvedeli, že je veriaci. Zostal som prekvapený, tak prosím Pána, aby mi dával stále pohotovosť evanjelia. Dáška mu povedala, že milosrdenstvo a láska je viacej ako litera zákona. A prečo on pracuje v nedeľu? Kravám vraj nepoviete, aby ich nebolo treba dojiť aj v nedeľu.
Na farme je ešte jedna kresťanka menom Melanie, s ktorou sme nemali veľa príležitosti sa rozprávať. Je vydatá, má 22 rokov, začala si robiť doktorát. A je tehotná (4. mesiac ako sme sa nedávno dozvedeli). Chodí do kostola a aj jej sme darovali film Fireproof.
Posledný z práce o kom budem dnes hovoriť je Omar Al-Marashed. Niekomu meno už čo - to napovedalo. Je to moslim. Ťažká káva. Meno Božie stále na jazyku. Modlí sa tie svoje rituály aj pred nami, nemá s ničím problém. Až to príde násilné. Často nadáva, hlavne na kravy. Spýtali sme sa ho, že či môže nadávať. Nemôže nadávať špeciálne na moslimov a aj na iných ľudí a so smiechom nám povedal, že ak ide o psa alebo o kravu, tak to nie je problém. Názor si vytvorte sami. Dozvedeli sme sa aj iných pár vecí, ale nič podstatné.
Boli sme v meste v kambodžskej reštaurácii. Ako sme tam jedli, všimli sme si jeden pár. Mali sa k sebe, čo na Novozélanďanoch nevidíte, tak sme si povedali, že to budú Európania. Dáška sa ma spýtala, či nepotrebujú poradiť, čo si dať na jedlo (pozerali si hodnú chvíľu menu). Ja som sa hanbil, nech za nimi nechodí. Sadli si blízko nás a započuli sme češtinu, ale neboli sme si istí, tak sme sa nakoniec za nimi vybrali – išla Dáška, ja som bol zahanbený. Boli to naozaj Česi, spýtali sme sa, či majú kde bývať, že nie, tak reku poďte k nám. Ostali u nás dve noci. Vypočuli si cez deň chvály, na obed sme sa s nimi pomodlili a išli svojou cestou.
  Na záver som si nechal nášho priateľa z Francúzska Regisa. Je to katolík, skôr z katolíckej rodiny. Nedostali sme z neho, či verí alebo nie, vyjadroval sa nepresne. Nepáči sa mu jeho katolícka babka, pred ktorou sa nesmú vyjadrovať nábožensky, je silná katolíčka, ale ako nám povedal aj silná rasistka. Ukázal nám v peňaženke panenku Máriu, ktorú mu dala. Mal sľúbiť, že ju bude mať u seba. A v zápätí nám ukázal aj kondóm. Vedel už predtým, že sme veriaci – modlili sme sa raz s ním na grilovačke  Názor si utvorte s nami. Vraví, že má šťastný život, že je šťastný. Pýtal som sa ho - a čo potom? Čo po živote? Že vraj uvidí. To mu stačiť asi nebude. Modlíme sa za neho.
To bude na dnes všetko. Pán nech Vás sprevádza a posilňuje. Povzbudzujme sa vo viere, aby sme sa budovali na pevné spoločenstvo. Modlíme sa za Vás, prosím modlite sa aj Vy za nás, aj za hore spomínaných ľudí, aby sme boli všetci spoločne spasení.
Pozdravuje Vás aj moja milovaná manželka Dáška.

    Srdce čisté stvor mi ó Bože
    a obnov vo mne Ducha pevného!
    Od svojej tváre nezavrhni ma
    a svojho Svätého Ducha my neodnímaj!
    Navráť mi radosť z Tvojej pomoci
    a duchom poslušnosti podopri ma!
    Chcem učiť priestupníkov Tvojim cestám,
    aby sa hriešnici k Tebe obracali. (Žalm 51, 12-15)

Autor: Jaroslav Beňo            


Search

Časopis Pohľad

Slovo

Zjavenie 19, 11-16 Potom som videl otvorené nebo. Ajhľa: biely kôň, a Ten, čo sedí na ňom, sa volá Verný, Pravý a spravodlivo súdi a bojuje, Jeho oči – ohnivý plameň, na hlave mnoho diadémov, napísané meno, ktoré nepozná nikto, len On sám, odetý do plášťa, zmáčaného krvou, a Jeho meno: Slovo Božie. Nebeské vojská, odeté do bieleho, čistého jemného ľanu, Ho sprevádzajú na bielych koňoch. Z úst Mu vychádza ostrý meč, aby ním bil národy. On ich bude spravovať železným prútom a sám bude tlačiť vínny list rozhorčeného hnevu vševládneho Boha. Na plášti a na bedrách má napísané meno: KRÁĽ KRÁĽOV A PÁN PÁNOV.