Do svojich pätnástich rokov som žil ako hlboko veriaci pohan. Bol som presvedčený, že Boh musí existovať, lebo sa mi to zdalo byť logické a vedecky opodstatnené. Veril som dokonca aj v Pána Ježiša Krista a niekedy som sa aj modlieval. Bol som ochotný viesť polemiky na tému Božej existencie vždy, keď mi nehrozil za moje názory výsmech alebo sankcie, vyplývajúce z vtedajšieho politického režimu. Kedykoľvek sa však Kristus chcel dotknúť môjho života a súkromia, mal som pre neho pripravenú jedinú prioritu "ja". Nebol som hľadajúci, lebo som bol presvedčený, že som Krista už našiel. Žil som si svoj konzumný život s vierou v Boha na pozadí a rozhodne som v živote nič nové nehľadal.

  Keď som dovŕšil pätnásť rokov, začal som byť vnútorne pre čosi znepokojený. Modlieval som sa častejšie, ale do svojho súkromia som svojho Boha pustiť odmietal. Hospodin dopustil, aby sa mi stal úraz, pri ktorom som prestal vidieť, takmer som prestal počuť a mal som ťažké popáleniny tváre a pravej ruky. Na pravej ruke som mal na dvoch miestach prerušený nerv, takže som s ňou od lakťa nižšie nemohol hýbať. Rozpadli sa mi všetky predstavy o svojom živote, ktoré som si stihol vytvoriť. Ten veriaci pohan zrazu začal svojho Boha potrebovať... Do srdca som Pána Ježiša nevpustil preto, že by som ho predtým dlho hľadal, ani som samostatne do seba nevstúpil a nezačal robiť vo svojom živote zmeny. Pán ma jednoducho takouto formou zastavil a ponúkol mi svoju pomoc. Som vďačný, že na tejto životnej križovatke som sa rozhodol ísť tým správnym smerom.

  Prvý kontakt
  K svojmu Pánovi som sa po úraze začal vrúcne modlievať, pretože som Ho začal vo svojom živote naozaj potrebovať. Potreba Božej prítomnosti a osobné vrúcne prijatie Pána aj do svojho súkromia je zázrak, fenomén, ktorý veriaci i neveriaci pohan nepozná. Nezačal som sa modliť za spasenie, myslím, že moje modlitby mali asi takéto priority:
   1. Pane, daruj mi manželku,
   2. Pane, daj, aby som mal zdravú ruku a sluch,
   3. Pane, daj aby som sa mohol i naďalej zaoberať elektronikou,
   4. Pane, prijmi ma a priveď ma do Tvojho kráľovstva.

  Z takýchto priorít by nejedného biblicky vzdelaného kresťana na mieste porazilo. Určite by ma hneď začal formovať, a pravdepodobne by ma vnútorne zlomil podobne, ako keď človek nasilu ohýba zle narastený mladý stromček. Božia odpoveď pre mňa bola asi takáto: "Dobre Milan, urobíme to takto... Najskôr si však uvedom, že musíš spolupracovať! Súhlasíš?". Vtedy som nevedel, ako to chce Pán urobiť, ale dôveroval som Mu a plne som sa Mu odovzdal. Týmto sa začal môj život viery.

  Prvé vypočuté modlitby
  Pri svojej rodiacej sa viere som mal veľkú oporu vo svojej mame, ktorá sa za mňa veľa modlievala. Dodnes si uvedomujem, že sú jej modlitby pre mňa veľmi  dôležité. Preto aj modlitebné zápasy beriem skôr ako naše, než ako svoje osobné. Z dlane a prstov mi začali odpadávať škrupinky čiernej, spálenej kože, hrubé asi milimeter. Pod nimi sa ukazovala nová, zdravá koža. Fialovo-čierna tetováž na tvári sa pomaličky menila na zdravú kožu, takže sa po dvoch rokoch môj ošetrujúci lekár opýtal: "Boli ste na plastike?".
Pán mi ukázal, ako sa dá aj nevidiacemu pracovať s elektronickými súčiastkami a trénoval ma v tejto zručnosti tak, že som neskôr vyrábal zosilňovače, farebné hudby (pre spolužiakov), reprobedne... Umožnil mi ďalšie štúdium na Gymnáziu pre zrakovo postihnutú mládež v Prahe. No a to najdôležitejšie, začal ma vyučovať v oblasti Božieho Slova, v oblasti priorít. Vložil mi do srdca túžbu rozumieť Biblii a ponúkol mi poslanie, vyučovať druhých, aby tiež mohli rozumieť Božej vôli.

  Pevnejší pokrm
  V Prahe som sa veľmi modlil, aby ma Pán na niečo dobré použil, aby som bol užitočný. Vtedy mi začal posielať do života dve skupiny ľudí. V jednej skupine boli biblicky vzdelaní ľudia, ktorí si so mnou čítali Písmo a rozprávali sme sa o všetkom, čo ma napadlo alebo čo mi chceli oni povedať. V druhej skupine boli ľudia, ktorí mi tiež chceli čítať, ale chceli to s úmyslom, aby som im rozprával, čo prečítané Slovo hovorí mne. Takto Hospodin v mojom živote rozbehol moju osobnú biblickú školu, v ktorej mi posielal prirodzené autority a zároveň žiadal, aby som sa nebránil takouto autoritou byť sám. Vtedy som sa naučil, že nie je autoritou ten, kto si vyžaduje poslušnosť. Duchovnou autoritou je človek, ktorý sa drží Písma aj v osobnom živote, a ktorého ľudia poslúchnuť chcú, lebo im to prináša požehnanie. Svet prahne po takýchto autoritách, poväčšine sa mu však ponúkajú len zakomplexovaní veriaci ľudia, ktorí pociťujú potrebu rozkazovať, zotročovať a využívať iných. Svet prahne po duchovných autoritách a Pán pozýva do svojej školy každého, kto je ochotný pre Neho odložiť všetko.
Neskôr som dostal nový zákon načítaný na kazetách a techniku, na základe ktorej som mohol písať a čítať. Pomocou tejto techniky teraz píšem aj toto svedectvo.

  Jeden kruh sa uzatvoril
  S Božou pomocou som vyštudoval gymnázium a neskôr Matematicko-fyzikálnu fakultu Karlovej univerzity v Prahe. Zamestnal som sa na Fakulte prírodných vied UMB v Banskej Bystrici. Krátko predtým mi však Pán pripomenul, že nie je zábudlivý, že naplnil v mojom živote všetky priority a potom mi požehnal manželku. Táto cesta trvala v mojom živote dvanásť rokov a je príliš zložitá, plná svedectiev, takže sa mi ju nedá opísať v jednom svedectve na pár stránkach. V súčasnosti som už štrnásť rokov ženatý a v mojom živote sa uzatvorilo i otvorilo mnoho ďalších modlitebných kruhov...
  V súčasnosti pracujem na Ústave vedy a výskumu UMB v oblasti umelej inteligencie so zameraním na syntézu hlasu a neurónové siete. Keď sa ohliadnem naspäť, samému mi nie je celkom jasné, ako sa to dalo zvládnuť - tá cesta až sem. Môžem vyznať, že to bola cesta Božích svedectiev a Jeho úžasnej pomoci. Chcel by som preto dať do pozornosti jedno krásne zasľúbenie z Božieho Slova. Ide o zasľúbenie s podmienkou: Doneste celý desiatok do domu pokladu, hovorí Hospodin, a potom ma skúste, či vám nepootváram nebeských prieduchov a nepožehnám vás až prehojne.(Malachiáš 3,10). Výrazom "desiatok" je myslená časť nášho imania. Do tohto imania patrí náš čas, naše súkromie, naša rodina, náš majetok, naše peniaze, naše schopnosti... Každý môže priniesť niečo iné, aby sa cirkev budovala a dopĺňala. Každý má však ten svoj osobný "desiatok" stanovený pred Hospodinom inak a žiada sa od neho, aby bol v ňom verný. To je tá dôležitá podmienka, na základe ktorej potom Hospodin na naše modlitby odpovie: "Dobre, urobme to takto...".

  Tma od Hospodina
  Som veľmi vďačný, že ma Pán našiel. Pre mňa zvolil cestu zdravotného postihnutia pravdepodobne preto, lebo inej nebolo. Je však lepšie nevidieť s Hospodinom, ako vidieť a zahynúť v hriechu. Pri úraze mi museli oči vyoperovať, takže nedokážem vnímať ani svetlo a tmu. Zdalo by sa, že som odsúdený na doživotnú existenciu vo tme. Tento problém kedysi trápil moju mamu a modlila sa za to, aby som nemusel byť vo tme. Od istého obdobia moja "tma" vyzerá asi takto: Vidím akési šedivé pozadie, na ktorom je celá hromada hviezd. Medzi nimi sú biele, žlté, červené a dokonca aj modré. Akoby mali spĺňať astrologické pravidlá hviezdnej svietivosti. Na jednom mieste, ktorého poloha sa mení, do tejto "hviezdnej oblohy" niekedy začína žiariť čosi, čo pripomína slnko, čo ale neoslepuje. Keď sa to rozžiari svojim teplým žltým svetlom, šeď mizne, a ja akoby som stál pred reflektorom krásneho svetla. To sa mi stáva veľmi často pri modlitbe. Na pozadí tohto obrazu, akoby vodotlačou vnímam obrysy a hrany predmetov, ktoré sú okolo mňa. Prirodzene ja o nich musím najskôr vedieť. Keď to ale viem, tento obraz mi pripomína realitu, v ktorej sa práve nachádzam. Tak, ako sa ja pohybujem, pohybujú sa aj tiene v pozadí a vytvárajú dojem, že vidím. V opísanom obraze, ktorý vnímam akoby skutočný, je ešte jeden prvok, ktorému celkom nerozumiem. Keď sa blížim k väčšiemu predmetu ako napríklad dom, tento obraz mi to trochu, minimálne zatieni. Je to vnem, na ktorý sa dokonca môžem aj spoľahnúť a keď sa naň sústredím, stenu pred sebou doslova zacítim.
  Takto teda vyzerá tá moja "tma" a ja si veľmi želám, aby počas celého môjho života bol na prvom mieste Ten, ktorému môžeme hovoriť Hospodin, Otec, Spasiteľ, ale aj Priateľ.
 

---