4.9.2011 -- Citát: Ezechiel 3/18 ... Určite zomrieš ... ak neprehovoríš , aby si varoval bezbožného pred jeho bezbožnou cestou ...19: Ak napomenieš bezbožného a on sa neodvráti od svojej bezbožnosti a od svojej bezbožnej cesty, zahynie on pre svoju neprávosť a ty si zachrániš život.
Môj dobrý priateľ,drahá sestra,michal brat, môj najbližší!
Prosím Ťa pripusť, že existuje časť populácie, ktorá sa rúti do záhuby. Z príslovečnej ľudskej opatrnosti by si mal zbystriť pozornosť a postaviť si racionálnu otázku či je to možné, alebo či je to vylúčené. Ak si si odpovedal, že Tebe, Tvojim blízkym a priateľom nič nehrozí ani v duchovnej oblasti, uznávam že si suverén a obdivujem Tvoju odvahu vyhlásiť takéto tvrdenie. Uvedený obsah Božieho slova je tu už známy stovky rokov. Samozrejme nejde o farárovo či moje, autorstvo. Citované napomenutie je z pera proroka Ezechiela a myslí sa smrteľne vážne. Neviem kto naberie silu povedať, že sú to taľafatky. Ak nie sú, potom si znova prečítaj citát a ten nech vyvolá v Tebe odozvu. Uznávaš že si na ceste bez Boha, či to máš v „paži“ a Tebe a Tvojím blízkym nehrozí zahynutie? Ja to tvrdiť nemám odvahu. Bez Božej milosti by sme nemali šancu nikto. Keby Boh hodnotil a posudzoval, nikto z nás neobstojí. Možno sa urazíš k smrti, lebo Ty máš o sebe a svojich tú lepšiu mienku.
Vo veciach sveta sa všemožne usilujeme dať deťom, či vnukom to najlepšie vzdelanie, Pomáhame materiálne, nie sme skúpi, nie sme sebeckí , ale ak ide o veci spasenia a večný život, strácame guráž a odvahu. Mnohí sme kresťanské atrapy. Snažíme sa ospravedlniť svoje zlyhanie. Široká cesta nás vedie do priepasti, úzka cesta vedie do života. Nevieme si vybrať. Naše spasenie je v mene Ježiša Krista. Boh sa nedá vysmievať. Čo sme zasiali, to budeme aj žať. Neveriacim hrozí druhá smrť. To je už večné odsúdenie s diablom aj pre naše deti a vnukov. Boh je z toho smutný. On nás svojím slovom upozorňuje. On nám našu zodpovednosť voči blízkym pripomína. Nás berie v prvom rade na zodpovednosť.
Ak som Ti toto všetko zamlčal, zodpovedám ja. . Ale ak som Ti to prezradil, zodpovedáš sám za seba. Nie je už miesto pre hanbu pre Krista. Veď sme všetci boli nezrelí, nezodpovední, ale sme sa snažili spamätať, aby sme boli zachránení. Nie sme dokonalí, ale usilujeme sa. Sme ustanovení za strážcov rodín, ale nie vždy sa nám darí. Nechceme stratiť život detí a priateľov pre našu mlčanlivosť. Bože, ďakujeme za lásku a zhovievavosť. Si trpezlivý, ale ešte ako dlho budeš čakať, keď sa mnohí smejú a Ty sa nedáš vysmievať. Daj nám, našim deťom a našim priateľom túžbu po Tebe. Amen.
Prosím Ťa. Napíš mi krátku vetu, či tieto „zrkadlá“ niekedy aj dočítaš a či ich prípadne pošleš niekomu aj ďalej. Vopred ďakujem.
Prosím Ťa pripusť, že existuje časť populácie, ktorá sa rúti do záhuby. Z príslovečnej ľudskej opatrnosti by si mal zbystriť pozornosť a postaviť si racionálnu otázku či je to možné, alebo či je to vylúčené. Ak si si odpovedal, že Tebe, Tvojim blízkym a priateľom nič nehrozí ani v duchovnej oblasti, uznávam že si suverén a obdivujem Tvoju odvahu vyhlásiť takéto tvrdenie. Uvedený obsah Božieho slova je tu už známy stovky rokov. Samozrejme nejde o farárovo či moje, autorstvo. Citované napomenutie je z pera proroka Ezechiela a myslí sa smrteľne vážne. Neviem kto naberie silu povedať, že sú to taľafatky. Ak nie sú, potom si znova prečítaj citát a ten nech vyvolá v Tebe odozvu. Uznávaš že si na ceste bez Boha, či to máš v „paži“ a Tebe a Tvojím blízkym nehrozí zahynutie? Ja to tvrdiť nemám odvahu. Bez Božej milosti by sme nemali šancu nikto. Keby Boh hodnotil a posudzoval, nikto z nás neobstojí. Možno sa urazíš k smrti, lebo Ty máš o sebe a svojich tú lepšiu mienku.
Vo veciach sveta sa všemožne usilujeme dať deťom, či vnukom to najlepšie vzdelanie, Pomáhame materiálne, nie sme skúpi, nie sme sebeckí , ale ak ide o veci spasenia a večný život, strácame guráž a odvahu. Mnohí sme kresťanské atrapy. Snažíme sa ospravedlniť svoje zlyhanie. Široká cesta nás vedie do priepasti, úzka cesta vedie do života. Nevieme si vybrať. Naše spasenie je v mene Ježiša Krista. Boh sa nedá vysmievať. Čo sme zasiali, to budeme aj žať. Neveriacim hrozí druhá smrť. To je už večné odsúdenie s diablom aj pre naše deti a vnukov. Boh je z toho smutný. On nás svojím slovom upozorňuje. On nám našu zodpovednosť voči blízkym pripomína. Nás berie v prvom rade na zodpovednosť.
Ak som Ti toto všetko zamlčal, zodpovedám ja. . Ale ak som Ti to prezradil, zodpovedáš sám za seba. Nie je už miesto pre hanbu pre Krista. Veď sme všetci boli nezrelí, nezodpovední, ale sme sa snažili spamätať, aby sme boli zachránení. Nie sme dokonalí, ale usilujeme sa. Sme ustanovení za strážcov rodín, ale nie vždy sa nám darí. Nechceme stratiť život detí a priateľov pre našu mlčanlivosť. Bože, ďakujeme za lásku a zhovievavosť. Si trpezlivý, ale ešte ako dlho budeš čakať, keď sa mnohí smejú a Ty sa nedáš vysmievať. Daj nám, našim deťom a našim priateľom túžbu po Tebe. Amen.
Prosím Ťa. Napíš mi krátku vetu, či tieto „zrkadlá“ niekedy aj dočítaš a či ich prípadne pošleš niekomu aj ďalej. Vopred ďakujem.
Zapísal: Mgr. Štefan Urbašík
