Kedysi, pred viacerými rokmi, bola na chodbách v zdravotníckych zariadeniach namiesto terajších reklám na rôzne lieky, jedna „reklama na ticho“ a tá znela: TICHO LIEČI! Určite to malo svoje opodstatnenie. V dnešnej dobe nepokoja, hluku a všadeprítomného svetelného aj zvukového smogu je dosť ťažké nájsť ticho, pokoj a samotu.
Francúzsky kresťanský filozof Blaise Pascal už v 17. storočí napísal: „Všetky problémy človeka pramenia z jeho neschopnosti sedieť v tichosti a samote“" Je to tak asi u väčšiny ľudí. Ticho ale môže mať rôznu podobu. Býva to napríklad ticho pred búrkou, ticho zlovestné, vzdorovité, hrobové, dokonca kričiace, ale aj „tichá domácnosť“, atď., čo nie je pozitívny úkaz v živote človeka. Na druhej strane, mlčanie a ticho medzi ľuďmi, ktorí si rozumejú a majú sa radi, je podľa môjho názoru vyšší stupeň spoločnej partnerskej komunikácie. To ticho je pokojné a láskyplné, kde nie sú potrebné žiadne nadbytočné slová. Je im jednoducho spolu dobre. Aj Pán Ježiš častokrát vo svojom živote vyhľadával ticho a samotu. Hneď po krste v rieke Jordán, pred začatím svojho verejného vystupovania, ocitol sa v samote na júdskej púšti. Tu sa 40 dní pôstil aj modlil, bol v stálom duchovnom kontakte so svojim Otcom a úspešne odolal trojnásobnému pokúšaniu diabla, ktorý dokonca citoval z Písma, aby Ho zviedol z Jeho predurčenej cesty. Ježiš nechcel z kameňov urobiť chleby, ktorými by sa nasýtil, nevrhol sa z nástrešia chrámu a odmietol sa klaňať diablovi, keď mu odpovedal: nielen chlebom je človek živý, nebudem pokúšať Pána, svojho Boha, ale budem sa klaňať a slúžiť len Jemu samému. Takto duchovne vyzbrojený v tichu púštnej samoty, bol pripravený na verejné účinkovanie ako Boží Syn. Pán Ježiš býval často v modlitbách sám so svojim Otcom. U evanjelistu Marka 1,35 sa píše: „Zavčasu nad ránom, ešte za tmy, vstal a vyšiel von. Odobral sa na osamelé miesto a tam sa modlil.“ Podobne po udalostiach zázračného nasýtenia päťtisícového zástupu ľudí, kedy mali k dispozícii iba päť chlebov a dve ryby, prepravil sa Ježiš loďou na druhú stranu Genezaretského mora. „Keď spoznal, že sa Ho chce zástup zmocniť aby Ho urobili kráľom, odišiel a vystúpil na vrch do samoty modliť sa, aby bol celkom sám.“ (Ján 6,15) Veľmi silný je príbeh Pána Ježiša, kedy sa pred svojim zajatím modlil v Getsemanskej záhrade. Tu sa tiež vzdialil od svojich učeníkov, prežíval smrteľnú úzkosť a padnúc na tvár sa pokorne modlil v samote. Trikrát prosil svojho Otca: „Otče môj, ak nie je možné, aby ma minul tento kalich a musím ho vypiť, nech sa stane Tvoja vôľa.“ (Mat. 26,42)
Dôležitou súčasťou života človeka by malo byť aj vnútorné ticho (stíšenie), ktoré je dobré a potrebné na vnútorné nastavenie sa na modlitbu, aby zostal s nami iba Kristus a všetko ostatné išlo bokom. Niekedy je to ťažké, až nedosiahnuteľné, ale vytrvalosťou sa to iste dá po čase zvládnuť. Každý človek môže mať svoje priority pri modlení. Niekoho napĺňa modlitba v spoločenstve, iného v samote svojej komôrky. „... keď sa ty modlíš, vojdi do svojej komôrky, zamkni dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti, a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí tebe.“ (Mat. 6,6) Nebojme sa ticha, ono nás môže viesť k väčšej pokore, k lepšiemu spoznaniu samého seba a k intímnejšiemu prežívaniu spoločenstva s našim trojjediným Bohom.
Pane náš, požehnaj, prosím Ťa, každý čas modlenia, vypočuj naše prosby, ktoré vysielame k Tebe z úprimného srdca a prijmi našu nekonečnú vďaku za všetko, čo nám láskavo dávaš z Tvojej štedrej ruky. Nech je pochválené a vyvýšené Tvoje sväté meno! Amen.
.: Autor: Edita Kroľová
