Navigácia
Menu
Svedectvo
Jedného dňa prišiel ku mne syn a povedal mi jednu zaujímavú vetu. Tá sa týkala hodnovernosti Božieho Slova. Znela: „Oci, veď tie Slová, čo sú napísané v Biblii, to sme my ľudia nemohli vôbec vymyslieť. To musel byť Pán Boh.“ No, musím sa priznať, že z takéhoto uhla pohľadu som sa na Slovo Božie ešte nikdy nepozeral.
Mali sme skvelé leto, plné Božieho požehnania a radosti v Jeho blízkosti, dokonca sme boli svedkami zázračného Božieho uzdravenia na jednom z rodinných táborov, .... ako to však niekedy býva, po takejto prechádzke po vrcholkoch hôr, prišiel zostup do údolia.
Keď sa farizeji pýtali Pána Ježiša, čo je tým najpodstatnejším v Zákone, zosumarizoval to v dvoch vetách: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým srdcom, celou dušou a celou mysľou. To je veľké a prvé prikázanie. A druhé je mu podobné: Milovať budeš blížneho ako seba samého.“ (Mt 22,37-39)
Na všetkých mojich poznávacích cestách, na ktorých si plním s Božou pomocou svoje cestovateľské sny, sa okrem telesného oddychu a regenerácie síl formou dlhých prechádzok a hlavne plávania, zaujímam aj o krajinu, v ktorej práve som. O ľudí, históriu aj súčasnosť, o jej prírodné danosti a krásy a o spätosť s dejinami kresťanstva. Veľmi ma to obohacuje intelektuálne aj citovo.
