V kresťanskej cirkvi v stredoveku  bolo veľa praktík a  propagovaných zvráteností, ktoré s Ježišovým učením nemali nič spoločné. Pravdaže strediskom takéhoto ľudského učenia, ktoré sa mohlo slobodne a mohutne  šíriť bola predovšetkým  pápežská kúria. Táto mala  na to vždy nielen "ľudské kapacity", ale aj potrebné finančné prostriedky a nakoniec  aj svoj pomerne dokonalý systém. Čo bolo posvätené v Ríme, to bolo jediné správne a hodné učenia a nasledovania. A naopak, kto hoci na základe Ježišovho učenia napísal, prípadne  kázal a  hoc v malom prostredí  šíril neschválené zásady,  nemusel vždy dôjsť uznania, ale naopak, mohol ľahko prísť k úrazu.

šudský život je ako vlak. Ženie sa po koľaji, na ktorú ho nasmeroval neznámy výhybkár. Človek obyčajne neskúma po akej koľaji bol jeho vlak vypravený. Zo skúsenosti však vie, že na konci takejto ľudskej cesty nie je krásna stanica, ale hlboká priepasť zvaná s m r ť.

... teda čo sme videli a počuli, zvestujeme aj vám, aby ste mali aj vy spoločenstvo s nami. A naše spoločenstvo je s Otcom s Jeho Synom Ježišom Kristom. A toto vám píšem na to, aby ste mali radosť (1Jn 1, 3-4)
   Takýto a ešte lepší vzťah ako si vieme predstaviť, bol medzi apoštolom Jánom a Pánom Ježišom Kristom. Natíska sa mi otázka: „Prečo asi?

Je napísané v liste Galaťanom 6,7: "Nemýľte sa: Boh sa vysmievať nedá. Čo človek zaseje, to bude aj žať."