V jednu typicky sychravú novembrovú sobotu sme sa vybrali na výlet objavovať cestičky dolinou medzi vrchmi Veľkej Fatry, ukrytej pár kilometrov za Starými Horami. Kto? My – rodinky. Stretlo sa nás naozaj dosť. Pätnásť dospelých, šestnásť detí a jedna dorasťáčka.

Nezľakli sme sa preto ani tabule s výstražným upozornením na zvýšený pohyb medveďa hnedého v tejto oblasti. Veď ten džavot, ktorý sa počas výletu rozliehal dolinou, musel byť pre neho jasným znamením, že k nám sa radšej približovať nemá. Navyše, pred cestou sme poprosili nášho Nebeského Otca v spoločných modlitbách o ochranu a požehnaný čas strávený spolu.
A ten čas naozaj požehnaný bol! Prechádzku nám spestrovali hry, ale aj vedomostné kvízy. Deti tak mohli získať sladkú odmenu a džús na osvieženie. V priebehu cesty sme sa zastavovali pri tabuliach náučného chodníka a obdivovali sme krásne staré domčeky skrčené pod veľkými skalnatými bralami. Naša prechádzka skončila asi po troch hodinách, keď sme sa vrátili naspäť na parkovisko, z ktorého sme vyšli. Všetci sme mali vyštípané červené líca z čerstvého vzduchu a tešili sme sa domov na síce trochu neskorý, ale zaslúžený obed.

.: Autor: Majka Stachová           


Search

Časopis Pohľad

Slovo

Lukáš 8, 5-9 Vyšiel rozsievač, aby rozsieval svoje semeno. A keď rozsieval, niektoré padlo kraj cesty, pošliapali ho a nebeskí vtáci ho pozobali. Iné však padlo medzi tŕnie a ho udusilo. A iné padlo do dobrej zeme, a keď vzišlo, prinieslo stonásobnú úrodu. Keď to povedal, zvolal: Kto má uši na počúvanie, nech počuje! Nato spýtali sa Ho učeníci, čo je to za podobenstvo.