17.12.2011
Keď som v piatok zaspával, pršalo. Čas nebol pre plánovaný výlet priaznivý. Oči som zatvoril s rozhodnutím, že v prípade intenzívneho dažďa v sobotu nikam nepôjdeme. Počasie nám v dnešnej „vyspelej dobe“ stále ukazuje hranice ľudských možností. Je to prst varovne ukazujúci proti namyslenej spoločnosti dneška. Mne, ako veriacemu to je akýsi jednoduchý, každodenný test dôvery Božím zasľúbeniam.
Sobotné ráno bolo povzbudivé. V autobuse na Staré Hory sme sa stretli celkom 5-ti, všetko chlapi. Spoločne sme krátko pred 10-tou vykročili do kopca pred nami. Tu, vo vyššej nadmorskej výške bol snehový prašan. Pomáhali sme si prešľapávať stopy v hlbokom snehu. Cestou sme podliezali polámané stromy a rôzne konáre, ktoré nám pod snehovou prikrývkou pripomínali prekážkovú trať. Na Majerovu skalu sme dorazili niečo po 12-tej. Výstup bol náročný, všetkých nás vyčerpal, no nik nebol sklamaný. Na Krížnu sme už nepokračovali. Nasledoval zostup, počas ktorého sme sa rozdelili na dve skupiny. Prvá sa ponáhľala na skorší autobus. My ostatní sme po zostupe zašli na výbornú polievku a bryndzové halušky. Potom sme sa pobrali domov. Ďakujem Bohu za každý čas oddychu tela aj duše, ktorý tak veľmi potrebujeme.
Sobotné ráno bolo povzbudivé. V autobuse na Staré Hory sme sa stretli celkom 5-ti, všetko chlapi. Spoločne sme krátko pred 10-tou vykročili do kopca pred nami. Tu, vo vyššej nadmorskej výške bol snehový prašan. Pomáhali sme si prešľapávať stopy v hlbokom snehu. Cestou sme podliezali polámané stromy a rôzne konáre, ktoré nám pod snehovou prikrývkou pripomínali prekážkovú trať. Na Majerovu skalu sme dorazili niečo po 12-tej. Výstup bol náročný, všetkých nás vyčerpal, no nik nebol sklamaný. Na Krížnu sme už nepokračovali. Nasledoval zostup, počas ktorého sme sa rozdelili na dve skupiny. Prvá sa ponáhľala na skorší autobus. My ostatní sme po zostupe zašli na výbornú polievku a bryndzové halušky. Potom sme sa pobrali domov. Ďakujem Bohu za každý čas oddychu tela aj duše, ktorý tak veľmi potrebujeme.
Autor: Peťo Lapín
