Po všeobecnej mobilizácii našich mládežníckych ľudských zdrojov, sme sa spoločne dohodli, že v rámci svojich stretnutí začneme navštevovať okolité mládeže v našich zboroch a budeme s nimi komunikovať za účelom vzájomného poznania sa a budovania vzťahov. Tak sme sa stretli a podnikli sme spoločne prvú výpravu k našim bratom a sestrám do „dediny“ zvanej Banská Bystrica. Ohlásili sme sa na 18. hodinu, čo bolo pre susedovcov neobvyklé, pretože o 17.30 oni končia svoje stretnutie. Napriek tomu boli k nám ústretoví a sľúbili nám, že na nás počkajú, aspoň niektorí. Náš spoločný „pešibus“ odchádzal presne o 17.30 a cesta k susedom nám trvala pol hodiny, takže sme to stihli. Zišli sme sa v celkom slušnom počte a veľmi ľutujem, že sme si neurobili hneď prvé foto na povzbudenie.
Naše spoločné stretnutie sme začali modlitbami, a potom sme sa v skupinkách rozprávali o tom, čo prežívame, ako sa na rozličné veci, ktoré sa dejú okolo nás dívame, čo si kto z nás myslí a ako veci vidí. Dohodli sme sa že niečo spolu urobíme a znovu sa stretneme. Niektoré sestričky sľúbili, že sa k nám pripoja v našich športových aktivitách – a skutočne sa tak stalo. Ani z toho nemám foto, ale v najbližšom čase to napravím.
  Medzitým, čo píšem tieto riadky, sme sa už znovu stretli na spoločnej mládeži u nás a spresnili sme si veci ohľadne spoločného projektu. O tom však neskôr.
Myslím si, že to malo zmysel a verím, že budúcnosť ukáže nový priestor pre túto spoluprácu. V každom prípade to bolo zaujímavé a motivujúce. Vďaka za to patrí nášmu Pánovi.

---