Bolo 7 hod ráno, keď mi zazvonil budík. Zas bojujem s myšlienkou zostať v teplej posteli, tak teda posúvam budík o 5 minút. Zvoní znova... Vyhrabem sa spod paplóna a vidím, že nie je najpríjemnejšie počasie...
  Na zastávke som nečakala veľa ľudí (veď poprchávalo), ale našla som tam stáť “najvernejších“ účastníkov Maťa, Evku, Sárku a Samka. Nastúpili sme do autobusu, kde bola ďalšia účastníčka Dida z Malachova a zviezli sme sa do mesta na vlakovú stanicu. Tu nás čakali Ďurošovci, Adam a Zuzka. Užili sme si krátku cestu vlakom do Šálkovej. Ešte som musela navštíviť obchod, pretože som nemala žiadne sladké povzbudenie pre decká. Našli sme správnu (zelenú) turistickú značku a vybrali sme sa dedinkou. Cestou popri Hrone sme si všimli zaujímavú značku – kotvu, tak sme sa našich starších a hlavne múdrejších (čo sa techniky týka) bratov spýtali, čo táto značka znamená. Dozvedeli sme sa, že je pre vodákov. Ďalej sa už nemali plaviť, pretože o niekoľko metrov ďalej bol spád...
Trasa nebola náročná – išli sme približne asi hodinu a pol. Cestou sme sa rozprávali na rôzne témy, hovorili sme si príbeh o tom, ako Ježiš uzdravil ochrnutého. Z tohto príbehu sme rýchlo vymysleli kvíz, aby sme mohli rozdať sladké odmeny a o chvíľu sme boli opäť v Bystrici.
  Aj keď po tomto výletíku som dostala teploty a predĺžila som si jarné prázdniny o ďalší týždeň a pol, bolo na ňom senzačne!!! A hoci sa mi ráno nikdy nechce vstávať a nie je so mnou vtedy reč, nakoniec som vždy veľmi rada, že som sa zúčastnila a mohla tak stráviť deň s mojimi super súrodencami.

---