V sobotu 4. apríla 2009 okolo 10:00 hod. som prišla pomôcť pri upratovaní okolia fary a kostola. Bol to jeden z tých krásnych slnečných a pokojných dní, ktoré nám prichystal Pán. Keď som prišla, našla som Andyho v plnom nasadení. Spýtala som sa, s čím môžem pomôcť, a tak som začala hrabaním lístia na záhradke pri kostole. Postupne prichádzali aj ďalší bratia a sestry. Skutočne, nazbieralo sa nás dosť, a preto nám išla robota ako po masle. Samozrejme, pri práci sme si našli čas aj na vzájomné rozhovory. Najprv sme pohrabali na kopy popadané lístie, ihličie a konáriky zo stromov, ktoré potom naši bratia naložili na fúriky a odviezli na našu zriadenú „centrálnu skládku“. Ďalej v dobrej nálade sme pokračovali obstrihávaním kríkov. Vyčistili sme aj jarok vedľa chodníka, aby tadiaľ mohla bez problémov odtekať voda. Na antuke sme pozametali lístie, išlo to totiž ľahšie ako hrabanie. Medzitým šikovné sestričky pripravili pre nás občerstvenie – obložené chlebíčky a na pitie čaj. Veľmi sa mi páčilo, keď sa z kostola v našich ušiach a dúfam, že aj v srdciach, rozliehali piesne chvál. So sestričkou Maťou Malčekovou som vybehla na vežu omrknúť zvony. Museli sme si pritom však dávať pozor, aby si to nevšimli šantiace sa detičky, pretože by určite chceli uskutočniť dobrodružnú výpravu za nami. Nakoniec sme pozametali chodník, poumývali riady, poodnášali stoly, na ktorých bolo občerstvenie, späť do zborovky a tiež sme na svoje miesto preniesli lavičky, ktoré sme ešte poutierali od prachu. Okolo tretej sme boli hotoví.
     Chcem poďakovať nášmu Pánovi za Jeho prítomnosť, lásku, dar bratstva a jednotu, ktorou nás stmeľoval po celý tento čas, za príjemné chvíle strávené aj pri takejto bežnej práci a ďakujem Mu za Jeho zasľúbenie: Hľa, aké dobré, aké milé je to, keď bratia spolu bývajú! Lebo Hospodin tam udelil požehnanie a život naveky. Ž 133, 1 + 3
 
                                                                                                   Autor: Veronika Miková

---