4.7.2008
    4. júla 2008 – piatok bol upršaný deň a náš plán ísť na Pánsky diel nevyzeral ružovo. Cez deň rez pršalo, raz nie. No na otázku na doraste: „Či ideme?“ sa ozvali nadšenci a nakoniec sme sa po 17tej odviezli autobusom spred fary na konečnú v Sásovej - parkovisko na Pieninskej. Išli sme si kúpiť špekačky a ešte pred začiatkom túry sme sa spoločne pomodlili (Neviem prečo sa tolkí modlili za počasie J.) Nepršalo, no vyzeralo to na spadnutie. Cestou Štefan navrhol, že nám ukáže jaskyne nad Sásovskou dolinou – čo bola asi ½ hod. zachádzka, no stála za to. Veľmi sa nám tam páčilo a väčšiu jaskyňu sme si pozreli s čelovkami. Na Pánsky diel (1100 m n. m.) sme vystúpili okolo ôsmej večer, kde nás čakal Radko s Kubkom. Na vrchole pri stromoch sme s odbornou pomocou Štefana založili oheň z mokrého dreva a potom sme si už pochutnávali na obloženom chlebíku s horčicou, cibuľou a špekačkou. Keď sme sa najedli pomaly sme sa pobrali na Šachtičky, no po chvíľke zostupu sme sa ešte raz vrátili na vrchol Pánskeho dielu z kade sme pozerali na okolité kopce a osvetlenú Banskú Bystricu, čo sa nám páčilo. Západ slnka moc nevyšiel, lebo boli oblaky a bolo vidieť len farebné zore, no nevadí – je to výzva si to zopakovať. Boli sme radi, že nám nepršalo, podarilo sa nám vyjsť na Pánsky diel a hlavne, že sme boli spolu.
Ďakujeme Bohu, ktorému patrí všetká chvála.

Search

Časopis Pohľad

Slovo

Zjavenie 19, 11-16 Potom som videl otvorené nebo. Ajhľa: biely kôň, a Ten, čo sedí na ňom, sa volá Verný, Pravý a spravodlivo súdi a bojuje, Jeho oči – ohnivý plameň, na hlave mnoho diadémov, napísané meno, ktoré nepozná nikto, len On sám, odetý do plášťa, zmáčaného krvou, a Jeho meno: Slovo Božie. Nebeské vojská, odeté do bieleho, čistého jemného ľanu, Ho sprevádzajú na bielych koňoch. Z úst Mu vychádza ostrý meč, aby ním bil národy. On ich bude spravovať železným prútom a sám bude tlačiť vínny list rozhorčeného hnevu vševládneho Boha. Na plášti a na bedrách má napísané meno: KRÁĽ KRÁĽOV A PÁN PÁNOV.