Svedectvo

Lebo vrchy ustúpia a brehy sa pohnú zo svojho miesta, ale moja milosť neustúpi od teba a zmluva môjho pokoja sa nepohne, hovorí tvoj zľutovník Hospodin. Iz 54, 10

  Žalm 145, 10-13: Oslavovať ťa budú, Hospodine, všetky tvoje skutky, a tvoji svätí budú ti dobrorečiť. Vravieť budú o sláve tvojho kráľovstva a hovoriť o tvojej hrdinskej sile. To všetko nato, aby oznámili synom človeka jeho hrdinskú silu a slávu nádhery jeho kráľovstva. Tvoje kráľovstvo je kráľovstvom všetkých vekov a tvoje panovanie nad jedným každým pokolením.

  V lete 2009 sme boli na dovolenke v Štúrove s našimi priateľmi, bratmi a sestrami, dvomi mladými rodinkami z nášho cirkevného zboru. Naše deti tam mali aj spoločné večerné stíšenia, keď sa im čítalo z Biblie, vysvetľovalo Božie slovo, a potom nasledovali spoločné modlitby. A tam sa náš synček Jakubko, vtedy ani nie štvorročný, pred všetkými modlil, aby mu Pán Boh dal sestričku. Prekvapení z toho boli nielen naši priatelia, ale hlavne my s manželom, pretože Kubko nikdy ani pred nami takéto želanie nespomínal. A od toho večera neuplynul ani jeden deň, kedy by sa Kubko nemodlil za sestričku. Bolo mi to zvláštne. „To určite nebude náhoda! Čo ak mi takto chce Pán Boh niečo povedať?“ pomyslela som si. S manželom sme v tom čase o druhom dieťatku ešte neuvažovali, boli sme vďační Pánu Bohu aj za jedno. Ja totiž trpím chorobou, ktorá keď prepukne, zasiahne celý môj život a ten stratí farby. A vždy prepukne vtedy, keď ju najmenej čakám. Keď sme sa s manželom zobrali, po dieťatku sme po čase veľmi túžili. Lekári nás však dopredu upozornili, že riziko návratu ochorenia pri otehotnení, počas tehotenstva aj po pôrode je veľmi vysoké. Na ich varovania sme nedbali, v nášho Boha sme dúfali, dieťatko sme chceli.

  Chcela by som Vám priblížiť, ako sa o mňa postaral Pán v piatok 5. 11. 2010. Aby ste ma tak trochu pochopili, je potrebné uviesť Vás do deja.
Z Božej milosti chodím na vysokú školu – poznámka na margo - často zvyknem vravievať – ako som sa s Božou pomocou dostala na VŠ, tak s Božou pomocou na nej aj zotrvám a s Božou pomocou ju aj skončím. Je to škola dosť náročná, o tomto jej“renomé“som už dosť počula...

Search

Časopis Pohľad

Slovo

Zjavenie 19, 11-16 Potom som videl otvorené nebo. Ajhľa: biely kôň, a Ten, čo sedí na ňom, sa volá Verný, Pravý a spravodlivo súdi a bojuje, Jeho oči – ohnivý plameň, na hlave mnoho diadémov, napísané meno, ktoré nepozná nikto, len On sám, odetý do plášťa, zmáčaného krvou, a Jeho meno: Slovo Božie. Nebeské vojská, odeté do bieleho, čistého jemného ľanu, Ho sprevádzajú na bielych koňoch. Z úst Mu vychádza ostrý meč, aby ním bil národy. On ich bude spravovať železným prútom a sám bude tlačiť vínny list rozhorčeného hnevu vševládneho Boha. Na plášti a na bedrách má napísané meno: KRÁĽ KRÁĽOV A PÁN PÁNOV.