Dňa 26.4.2013 bola téma mládeže „Ako sa s tým vyrovnať“. Osobne som na tejto mládeži absentoval, ale mám nahrávku, tak spisujem, o čom bolo slovo. Musím povedať, že bolo veľmi veselo :D.
  Vedome alebo podvedome sa ustavične s niečím vyrovnávame. Nasledovalo veľa príkladov, s čím sa musíme vyrovnávať. Je tomu tak aj v duchovnom živote. Máme sa vyrovnať, že nie sme sami svoji. 1. Kor 6,19: „Alebo či neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nie ste sami svoji?“ Musíme sa vyrovnať aj s tým, že ľudia si na nás nárokujú, rodina, priatelia. Musíme sa k tomu všetkému nejako postaviť. Božie slovo jednoznačne vraví, že patríme Bohu. Ani rodine, ani priateľom, ale Bohu. Ako sa s tým vyrovnať? Pre nás je to ťažké, lebo náš hriech, naše hriešne telo nás od Boha oddeľuje. Iz 59,2: „Ale vaše neprávosti sa stali hrádzou medzi vami a vaším Bohom! Vaše hriechy zakryli Jeho tvár pred vami, takže nepočuje.“ Preto je pre ľudí problém vyrovnať sa s tým, že patríme Bohu. Biblia nám dáva riešenie –je ním viera, poslušnosť. Len s vierou sa vyrovnáme s tým, že Ježiš Kristus je môj Pán. Inak to nezafunguje, neobabreme to. Verme!

Spracoval: Jaroslav Beňo           

Search

Časopis Pohľad

Slovo

Lukáš 8, 5-9 Vyšiel rozsievač, aby rozsieval svoje semeno. A keď rozsieval, niektoré padlo kraj cesty, pošliapali ho a nebeskí vtáci ho pozobali. Iné však padlo medzi tŕnie a ho udusilo. A iné padlo do dobrej zeme, a keď vzišlo, prinieslo stonásobnú úrodu. Keď to povedal, zvolal: Kto má uši na počúvanie, nech počuje! Nato spýtali sa Ho učeníci, čo je to za podobenstvo.