09.12.2012 -- Citát: Mat. 24/6: „ Počujete o vojnách a zvesti o bojoch , hľaďte, aby ste sa nestrachovali .
Násilie, vraždy, a iné násilia tu boli od začiatku konania hriešneho človeka. Už Kain zabil Ábela. Ak uznávame, že všetci sme boli stvorení jedným Stvoriteľom, všetci sme si navzájom príbuzní, potom jednoznačne musíme uznať, že ide o bratovražedné konanie. Aj po potope a dokonca aj od príchodu Ježiša Krista ľudia neprestali páchať ohavnosti v nezmieriteľnom konaní. Na tom máme aj my svoj diel spoluúčasti. Aj súčasná doba je týmto poznamenaná. Tu sa ukazuje, že svet je naozaj v moci toho zlostníka – diabla. Žiaľ mnohí sa na tom iba pousmejú.
Vojny sú jedným znamením predpovedaného konca a tak mnohí nedočkaví filozofujú, že ten koniec je už tu. šuďmi lomcuje strach a hľadajú spôsoby ako sa zachrániť. Pán však hovorí, aby sme neprepadali panike. Čas konca pozná len nebeský Otec. Iných z hodovania a hýrenia nevytrhne nič. Tí ako by sa nepotrebovali pripraviť.
Opäť idú Vianoce ako príležitosť len pre darčeky, stromčeky, koledy, betlehemy. To je zmätená príprava na druhý Kristov príchod. Čas hovoriť o druhom príchode Ježiša Krista je mnohým na smiech. Pán nám poskytuje čas milosti a v ňom by sme sa mali predovšetkým kajať. Suveréni si však chcú dokázať rovnosť s Bohom ako pri stavbe babylonskej veže medzi Eufratom a Tigrisom v známej Mezopotámii, dnešnom Iráne. Aj tam sa však zmenila jednota na rôznosť predovšetkým v reči. Boh ich mohol všetkých vyhladiť, ale svoju zmluvu medzi Bohom a ľudom so znamením dúhy dodržal. Len ich rozptýlil.
Každá doba mala pohnútku domnievať sa, že ide o skutočný koniec. Veď utrpenia boli až za hranicou toho čo ľudia mohli zniesť (Nielen holokaust.) Čo ľudia sejú, budú aj žať, milosť, alebo skazu. Treba byť v strehu, lebo ľudia a ich pán- diabol sa rútia do skazy. Nebuďme s ním jednom húfe.
Zastavme sa, je isté, že sa Pán blíži. Je čas pokání.
Ďakujeme ,Pane, že nám dávaš do srdca pokoj a miesto toho, aby sme s kalendárom počítali dni, dávaš nám čas milosti na kajúce prosby a poznávanie evanjelia, ktoré ponúka večný život, ale pre hluchých večnú smrť. Vďaka Ti Bože, že aj v tomto si nám dal slobodu vybrať si. Amen
Vojny sú jedným znamením predpovedaného konca a tak mnohí nedočkaví filozofujú, že ten koniec je už tu. šuďmi lomcuje strach a hľadajú spôsoby ako sa zachrániť. Pán však hovorí, aby sme neprepadali panike. Čas konca pozná len nebeský Otec. Iných z hodovania a hýrenia nevytrhne nič. Tí ako by sa nepotrebovali pripraviť.
Opäť idú Vianoce ako príležitosť len pre darčeky, stromčeky, koledy, betlehemy. To je zmätená príprava na druhý Kristov príchod. Čas hovoriť o druhom príchode Ježiša Krista je mnohým na smiech. Pán nám poskytuje čas milosti a v ňom by sme sa mali predovšetkým kajať. Suveréni si však chcú dokázať rovnosť s Bohom ako pri stavbe babylonskej veže medzi Eufratom a Tigrisom v známej Mezopotámii, dnešnom Iráne. Aj tam sa však zmenila jednota na rôznosť predovšetkým v reči. Boh ich mohol všetkých vyhladiť, ale svoju zmluvu medzi Bohom a ľudom so znamením dúhy dodržal. Len ich rozptýlil.
Každá doba mala pohnútku domnievať sa, že ide o skutočný koniec. Veď utrpenia boli až za hranicou toho čo ľudia mohli zniesť (Nielen holokaust.) Čo ľudia sejú, budú aj žať, milosť, alebo skazu. Treba byť v strehu, lebo ľudia a ich pán- diabol sa rútia do skazy. Nebuďme s ním jednom húfe.
Zastavme sa, je isté, že sa Pán blíži. Je čas pokání.
Ďakujeme ,Pane, že nám dávaš do srdca pokoj a miesto toho, aby sme s kalendárom počítali dni, dávaš nám čas milosti na kajúce prosby a poznávanie evanjelia, ktoré ponúka večný život, ale pre hluchých večnú smrť. Vďaka Ti Bože, že aj v tomto si nám dal slobodu vybrať si. Amen
Zapísal: Mgr. Štefan Urbašík
