Ž 105/1-4: Ďakujte Hospodinovi, vzývajte Jeho meno! Hlásajte Jeho skutky medzi národmi! Spievajte a hrajte Mu! Rozprávajte o všetkých Jeho divných skutkoch! Chváľte sa Jeho svätým menom! Nech sa raduje srdce tých, čo Hospodina hľadajú! Dopytujte sa na Hospodina a na Jeho silu, hľadajte ustavične jeho tvár!

4 M 21/4-5: Cestou ľud zmalomyseľnel a hovoril proti Bohu i proti Mojžišovi: Prečo ste nás vyviedli z Egypta? Aby sme pomreli na púšti? Veď nieto ani chleba ani vody, a tento biedny pokrm sa nám protiví.

Téma: Unavení zo svojho Boha

Nech vám Pán Ježiš mocne žehná. Nebudeme lietať v náboženských oblakoch ale pôjdeme na zem. Otázky na telo:

Kedy si sa stal kresťanom?

Niektorí povedia narodil som sa do kresťanskej rodiny, iní vtedy, keď som prijal Pána Ježiša za svojho osobného Spasiteľa a niektorí o tom ani nikdy nerozmýšľali.

Čo všetko si ako kresťan so svojim Bohom prežil?

Kam ťa tvoje kresťanstvo v živote posunulo?

Posunulo ťa vôbec niekde?

Ak niečo v živote robíš niekde ťa to posunie. Skús zistiť kde ťa to posunulo?

Čím vlastne žije tvoja myseľ?

Horíš za božie, duchovné veci?

Je Ježiš predmetom tvojho osobného záujmu?

Alebo to už z teba vyšumelo ako šumienka v pohári s vodou?

Ideme do biblického svedectva: vyvolený ľud, 40 rokov putovania, Boh Mojžiša povolal od pastierstva, povýšil ho nad egyptského faraóna. Dal im Boh cieľ. Boh nekoná nezmyselné veci, aby mali vo všetkom jasno, aby vedeli povedať čo Boh pre nich vykonal. Myslíme si, že takto vyučený ľud dôveruje Bohu, keď už s Bohom toľko prežil a Boh pre nich toľko urobil. Tieto slová schladia naše ideálne náboženské predstavy: Cestou ľud zmalomyseľnel.

Čo ešte viacej potrebovali? Veď Boh medzi nimi vykonal toľko vecí.

Toto majú pred očami:

4 M 21/4-5: Cestou ľud zmalomyseľnel a hovoril proti Bohu i proti Mojžišovi: Prečo ste nás vyviedli z Egypta? Aby sme pomreli na púšti? Veď nieto ani chleba ani vody, a tento biedny pokrm sa nám protiví.

- toto majú pred očami. Stratili radosť z Boha, sú unavení zo svojho Boha. Už ich nevzrušuje chodiť po Jeho cestách, tešiť sa z vecí, ktoré pre nich pripravil. Boh im zovšednel, Jeho skutky, divy a zázraky. Túžia po zmene, ktorá neprichádza, je ten istý Boh tu a Jeho skutky. Reptajú = o všetkom pochybujú. Nestačí im ani voda, ani chlieb, netešia sa zo slobody, ktorú im Boh daroval a vyvolil si ich, aby urobil z nich svätý ľud. Hľadajú zmenu, vzrušenie, rozptýlenie za svojim chrbtom, v náboženstve z Egypta. Tomuto Izraelu, ktorý na ceste do cieľa zmalomyseľnel sa podobá toto kresťanstvo. My sme tiež na ceste tisícročia, veľa sme toho zažili, prežili sme aj oslobodenie a predsa sme zmalomyseľneli. Uvidíte tých, ktorí stratili akúkoľvek radosť zo svojho Boha, svoje unudené deti, manželky, manželov ... v ich srdci nie je ani štipka nadšenia z viery, nikto od Boha nič neočakáva, neprežíva s Ním vzrušenie – folklór, tradície, symboly =>unudené, malomyseľné kresťanstvo. Možno škriepky a hádky, je tu len reptajúca drvivá väčšina kresťanov a rodinných príslušníkov. Nikto si nemyslí, že je byť v tom ľude výsada, že to má zmysel. Celé rodiny zmalomyseľneli a vydali sa na cestu reptania – zošklivilo sa im Božie Slovo a naše stretnutia. Ak Izraelci vraveli: Prečo ste nás vyviedli z Egypta? Súčasníci vravia: Prečo nás chcete vytrhnúť z pohanov, našich súčasníkov, ktorí nám ukazujú ako sa má správne žiť, s ktorými môžu tvoriť veselú chasu v bare, na chate, na plese, nie v unudenom zhromaždení? Zmena sa očakáva len od sveta, nie od Boha. Naši blízky vypľuli zo svojich úst Božie Slovo a pohrdli tým čo Boh aj pre nich vykonal v mene Ježiš. Naplnili sa pri nich slová:

2 Pt 2/20-22: Lebo horšie ako prvé sú posledné veci tých, čo poznali Pána a Spasiteľa Ježiša Krista a ušli poškvrnám sveta, ale znovu sa pletú s nimi a sú premnožení. Bolo by im lepšie, keby neboli poznali cestu spravodlivosti, ako keď poznali, a odvrátili sa od im daného svätého prikázania. Splnilo sa pri nich pravdivé príslovie: Vrátil sa pes ku svojmu vývratku! a: Umyté prasa do blata!

Toto je naša situácia. Ku týmto ľudom sme ustavične vysielaní, lebo je tu čas milosti pre nich a pre nás. Nesmieme sa k nim vrátiť nikdy smutní a zdeptaní, zapáchajúci.

My sa k nim musíme vracať plný moci Ducha Svätého, s radosťou a pokojom.

Oni na nás musia vidieť, že sme boli so živým mocným Bohom, ktorý nás nenudí, nedeprimuje (a nie: bola dlhá kázeň, je z toho unavený ale 1 x do týždňa to vydrží).

Musia vidieť, že nás to nedeprimuje, ale žehná, osviežuje, že nás Boh ovlažuje a preto sem chodíme, že túžime po Jeho blízkosti. Musia vidieť, že milujeme spoločenstvo so svojim Bohom. Že byť súčasťou Jeho ľudu je obrovská výsada.

Musia vidieť čoho sme sa napili, hovorte o Pánovi Ježišovi v ktorom máte istotu spasenie, večného života.

ŽIVÁ VIERA, KTORÁ PREMÁHA AJ UNUDENÝCH KRESŤANOV, KTORÍ HšADAJÚ ROZPTÝLENIE VO SVETA.

Hovorte čo ste zažili so svojim Bohom. Sme Božie deti, neunudení, neunavení, nedeprimovaní svojim Bohom ale tí, ktorí dostávajú osviežujúce požehnanie.