Ako farky vravieva: prechádzame na prázdninový režim, to znamená, že bude toho viac, nie menej. A tak sme tohoročnú letnú sezónu odštartovali zhurta, a teda jednodňovými výletmi, ktoré prebiehali 1. – 3. júla.
     Prvý deň sme sa s deťmi vybrali na Kalváriu a na hvezdáreň. Na fare som zistila, že som si doma zabudla čipkartu. Keď som sa vracala späť, stretla som Miška, ktorý vôbec netušil, že sa ide na výlet. Keďže mu nevyšlo bicyklovanie, ako pôvodne plánoval, rozhodol sa ísť s nami. V meste sa k nám pripojili Gabikine vnúčatá. Na Kalvárii deti vypĺňali biblický kvíz. Po jeho vyhodnotení sme si prečítali 27. kapitolu v evanjeliu podľa Matúša. Potom sme mali rozcvičku, aby sme sa trochu rozhýbali. Na lúke sme sa zahrali zopár hier. Na hvezdáreň sme všetci nedošli, pretože Gabika sa musela vrátiť s vnúčatami. Kým sme čakali na ňu, zahrali sme sa obľúbenú hru Pepíku pípni. Cestou späť sa však rozpršalo, a tak sme pridali do kroku. Zmokli sme síce, ale úsmev z tvárí sa nám nevytratil.
     Veľa detí sa už nevedelo dočkať zajtrajška, pretože sa išlo na kone. Na Sliači nás už čakali Gabikine vnúčatá. Veľmi nás potešili bratia a sestry s ich ratolesťami, ktorí sa rozhodli, že si to nenechajú ujsť. Vždy je teda veľká radosť tam, kde sa schádza Boží ľud. A tak či už malí a či veľkí, všetci sa tešili, a to nielen z jazdy na prekrásnych koníkoch, ale aj z Božej lásky, ktorá nás všetkých spájala. Deťom to však nestačilo, a tak sme sa ešte zašli vyblázniť na miestne kúpalisko. Tu sme mali aj slovo. Bolo o úcte a poslušnosti voči rodičom. Vďaka Pánovi nám nepršalo, a tak sme si mohli pokojne vychutnávať letnú pohodu.
     Tretí deň sme išli do Hronseka na Hrabovú. Príjemne nás prekvapila prítomnosť našej sestry, dirigentky Helenky Chlápkovej. Tak ako vždy, cestu sme si krátili rozhovormi. Ponachádzali sme tu aj jahody, maliny a huby. Nakoniec sme sa odparkovali pri čerešni v blízkosti akýchsi domčekov. Keď sme sa dostatočne nakŕmili, nasledoval biblický kvíz, ktorého otázky boli postavené na základe príbehu o milosrdnom samaritánovi. Potom sme hrali zopár hier, ale slnko pripekalo a pripekalo, a tak sa niektorí išli ochladiť do tieňa. Cestou späť sme s Maťou vypekali na mobile chvály.
     Vďaka Ti Pane za tento úžasný čas, počas ktorého si bol neustále s nami. Vďaka za Tvoju každodennú ochranu a starostlivosť, ale najmä za Tvoju blízkosť a prítomnosť medzi Tvojimi radujúcimi sa deťmi, ktoré si si Ty sám vyvolil a spojil svojou nenahraditeľnou láskou. Vďaka Ježiš.