Svedectvo

Židom 12:4-11. Toto svedectvo je o boľavých zuboch.

  Čas sa krátil. A ja som si to stále viac uvedomovala. Som v maturitnom ročníku, všetko ide neskutočne rýchlo, každý už ide sám za seba. Zostáva mi málo času a zisťujem, že za osem rokov som mohla byť aj silnejším svetlom a slanšou soľou na škole. To, že chodím do kostola a niečo sa tam snažím robiť to spolužiaci vedeli, ale ku spaseniu im to veľmi nepomôže, keď budú vedieť, že chodím do kostola kde sa farár stále len smeje.

  V prvom svedectve sa s vami chcem podeliť o svoju skúsenosť so švihnutím od Boha v období môjho života, keď som ešte nebol kresťan, ale v Boha som už veril.

  Niektorí možno viete, niektorí nie, že tento rok sa odohralo veľa vecí v mojom živote. Bolo to najmä kvôli maturitám a s nimi súvisiacimi vecami, ale aj kvôli iným, dosť závažným okolnostiam... Bolo to pre mňa ťažké obdobie, a preto som sa viac utiekala k Bohu.

Search

Časopis Pohľad

Slovo

Zjavenie 19, 11-16 Potom som videl otvorené nebo. Ajhľa: biely kôň, a Ten, čo sedí na ňom, sa volá Verný, Pravý a spravodlivo súdi a bojuje, Jeho oči – ohnivý plameň, na hlave mnoho diadémov, napísané meno, ktoré nepozná nikto, len On sám, odetý do plášťa, zmáčaného krvou, a Jeho meno: Slovo Božie. Nebeské vojská, odeté do bieleho, čistého jemného ľanu, Ho sprevádzajú na bielych koňoch. Z úst Mu vychádza ostrý meč, aby ním bil národy. On ich bude spravovať železným prútom a sám bude tlačiť vínny list rozhorčeného hnevu vševládneho Boha. Na plášti a na bedrách má napísané meno: KRÁĽ KRÁĽOV A PÁN PÁNOV.