Vytlačiť

Od malička som bol vychovávaný v kresťanskej rodine. Jediný problém bol, že naša rodina bola len formálne kresťansky založená.

Jediné, čo rodičov zaujímalo, bolo, či som bol v nedeľu v kostole, či mám požadované sviatosti, ktoré predsa mám mať správny kresťan (krst a iné...). Nikdy ich nezaujímalo, či skutočne verím v Boha. Bralo sa to ako samozrejmosť. Ak predsa dieťa chodí do kostola a v škole na náboženstvo, nemôže byť predsa neveriace. No nie je to tak. Sám som si musel veci v hlave urovnať a nájsť si cestu k Bohu. Nie formálnu, ale skutočnú, založenú na viere v Stvoriteľa, čiže Boha. Takáto viera sa nedá naučiť na besiedke, doraste či konfirmačnej príprave. Dokonca ju nezískam, ani keď prídem do kostola na Vianoce, Veľkú noc či pri príležitosti výročia úmrtia môjho blízkeho. Postupným rozmýšľaním a vyhodnocovaním všetkých za a proti som došiel k záveru, že tu musí byť niekto mocný, čo to všetko stvoril. Tak isto zmyslom života nemôže byť len ďalšia reprodukcia života a sebecké napĺňanie svojich potrieb. Skúšal som si do rovnice o zmysle života dávať rôzne premenné, ako sú peniaze, sláva, rodina, moc a iné, ale stále som našiel spôsob, ako o to ľahko môžem prísť. Jediné, čo mi nik nemôže zobrať, je veriť vo večný život po smrti a svojím životom sa snažiť o to, aby som ho vlastným zlyhaním nestratil.

.: Autor: Gabriel Stach