Opäť je tu piatok a my sa veľmi tešíme, že sa stretneme s bratmi a sestrami, potešíme sa, povzbudíme, veľa nasmejeme, budeme hľadať Božiu vôľu v Bibliu – v Božom Slove a tešíme sa na stretnutie s Ním, ako zasľúbil: Lebo kde sa dvaja alebo traja zhromaždili v mojom mene, tam som medzi nimi. (Mt 18,20). Takto by sa dali definovať piatkové mládeže. Opäť vyberám jednu zaujímavú tému, ktorú mal brat farár.
Kdekoľvek sa v tomto svete pohneme všade nás obklopujú nejaké veci. Pozrite sa okolo seba, čo všetko vidíme? A každá z tých vecí má nejakú zvláštnu vlastnosť, ktorá sa dá využiť na určité účely. – Je tu drevo, keramika, murivo, umelá hmota, plasty...
No a medzi tieto predmety patrí aj – huba. Je to pórovitá hmota, ktorá má zvláštnu vlastnosť. Dokáže do seba nasať akúkoľvek tekutú látku. – Vodu, saponáty, polievku, kokakolu a veci podobné... Huba s tým problém nemá. Ak rozleješ doma kávu a vezmeš do ruky hubu ona ti nikdy nepovie, že tú kávu nevsiakne do seba, pretože ona chce len kokakolu, alebo hovädzí vývar. – Huba je huba a huba saje, a basta...
No a človek sa istým spôsobom podobá tejto hube. Aj my totiž máme schopnosť všeličo do seba nasávať. – Farky nás ubezpečil, že samozrejme nemyslel na pivko, na vínko, na slivovičku, vodku a podobné skvelé nasávacie roztoky, ale myslel na názory, myšlienky, ponuky, nápady, ktoré ku nám prichádzajú v neprebernom množstve naozaj zo všetkých strán. Obchodné domy, internet, kultúrne ustanovizne, bilbordy, reklamy, televízia, svet náboženstva a tzv. duchovna. – Toto všetko je v pohybe, valí sa to na nás a my nasávame.
Toto je prvá vec, ktorú by sme si mali dobre uvedomiť. Sme huba... Máme tú schopnosť nasávať.
Keď si spomenieme na prvé stránky Biblie už tam nájdeme človeka, ktorý nesie známky huby. Farár sa nám to teda pokúsil priblížiť. Boh povedal Adamovi: „Potom Jahve rozkázal človekovi: Zo všetkých stromov záhrady smieš jesť. Ale zo stromu poznania dobra a zla nesmieš jesť, lebo v deň, keď budeš z neho jesť, istotne zomrieš.“ (1.Mojžišova 2, 16 - 17)
Túto pravdu má do seba Adam – nasať. O tejto pravde bola informovaná aj Eva. Aj ona ju vsiakla do seba. – Ale nebola touto pravdou naplnená, bola ako ešte nenasiaknutá huba. A zdá sa, že touto pravdou nebol naplnený ani Adam. Aj on bol ako nenasiaknutá huba.
No a Boh dal obom slobodnú vôľu. To znamená, že ak sa rozhodnú nasiaknuť do seba aj iné informácie, tak to môžu urobiť. – Nuž a potom sledujeme ako Eva nasáva iné informácie a sledujeme aj to, čo to s ňou robí. Je tam dialóg, rozhovor s diablom, Eva jeho informácie žiadostivo nasáva, tie informácie ju prevalcujú, vyvolávajú v nej dôveru k diablovi. Odrazu sa z nej stáva skvelá dílerka týchto informácií, ochotne a horlivo ich podsúva Adamovi. Adam tiež nasáva – a všetko to nakoniec vedie k hriechu. Všetko je odrazu v srabe.
Človek je huba. To znamená, že si musí dať sám na seba pozor. Musí si dať pozor na to, čo nasáva. Lebo nie je jedno, čo nasávame.
Boh nám dal slobodnú vôľu, ale dal nám šancu vyselektovať si, vytriediť si informácie. My jednoducho všetko nasávať nemusíme. Je tu Božia vôľa, - ak ju nasávame, potom nasávame – pravdu, nasávame večný život a spasenie. V Božom slove predsa čítame: „Toto je dobré a príjemné pred našim Spasiteľom Bohom, ktorý chce, aby všetci ľudia boli spasení a došli k poznaniu pravdy.“ (1.Timoteovi 2, 3 a 4) – Ak teda nasávame Božiu vôľu, potom to s nami niečo robí. Čo to s nami robí? – V Božom slove čítame informáciu, ktorú nám podáva priamo Pán Ježiš: „Duch Pánov nado mnou; lebo pomazal ma zvestovať chudobným evanjelium, uzdravovať skrúšených srdcom, poslal ma hlásať zajatým prepustenie a slepým navrátenie zraku, utláčaným oslobodenie, a zvestovať vzácny rok Pánov.“ (Lukáš 4, 18 a 19) – To oznamuje Pán Ježiš v synagóge v Nazarete. – A z týchto slov môžeme čítať okrem iného aj to, že pred prijatím spasenia v mene Ježiš – je človek slepý, prijatím Pána Ježiša získava nový zrak, - predtým bol hluchý a teraz počuje, - predtým bol mŕtvy teraz žije. Tým, že sme prijali Pána Ježiša Krista, boli sme oslobodení a máme účasť na novom živote – na vzácnom roku Pánovom.
Ďalej si uvedomme aj to, že ak nasávame Božiu vôľu, tak nás Duch Svätý skrze Božiu vôľu premieňa a uspôsobuje nás konať skutky Ducha – a môžeme prinášať ovocie Ducha. V Liste Galatským čítame: „... kto rozsieva Duchu, z Ducha bude žať večný život.“ (Gal. 6, 9) A z piatej kapitoly listu Galatským zasa jasne poznávame ovocie Ducha – ako je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť. (Gal. 5,22 a 23)
Ak nasávame to, čo robí svet podľa svojej vôle a podľa vôle svojho pána – diabla, potom nás to tiež premieňa, zmocňuje sa nás to a my konáme skutky tela. My podľa tela žijeme. A slovo Božie nás ubezpečuje o tom, že ten kto žije podľa tela, rozsieva svojmu telu a z tela bude žať skazu. (Gal. 6, 8)
Ak sme teda ako huba nasali do seba – svet – potom musíme dovoliť Bohu aby nás najskôr vyžmýkal až potom môžeme do seba nasiaknuť Jeho vôľu.
Ak nedovolíme Bohu, aby nás vyžmýkal – potom sa pokúšame nasať do seba všetko – a vyzerá to potom tak, že chodíme aj do kostola – niečo málo tu nasajeme – ale to nás nedokáže zmeniť a tak – žijeme vo svete a konáme skutky tela a hovoríme si kresťania.
Dovoľme Bohu, aby nás vyžmýkal – prosme Ho o to!
No a medzi tieto predmety patrí aj – huba. Je to pórovitá hmota, ktorá má zvláštnu vlastnosť. Dokáže do seba nasať akúkoľvek tekutú látku. – Vodu, saponáty, polievku, kokakolu a veci podobné... Huba s tým problém nemá. Ak rozleješ doma kávu a vezmeš do ruky hubu ona ti nikdy nepovie, že tú kávu nevsiakne do seba, pretože ona chce len kokakolu, alebo hovädzí vývar. – Huba je huba a huba saje, a basta...
No a človek sa istým spôsobom podobá tejto hube. Aj my totiž máme schopnosť všeličo do seba nasávať. – Farky nás ubezpečil, že samozrejme nemyslel na pivko, na vínko, na slivovičku, vodku a podobné skvelé nasávacie roztoky, ale myslel na názory, myšlienky, ponuky, nápady, ktoré ku nám prichádzajú v neprebernom množstve naozaj zo všetkých strán. Obchodné domy, internet, kultúrne ustanovizne, bilbordy, reklamy, televízia, svet náboženstva a tzv. duchovna. – Toto všetko je v pohybe, valí sa to na nás a my nasávame.
Toto je prvá vec, ktorú by sme si mali dobre uvedomiť. Sme huba... Máme tú schopnosť nasávať.
Keď si spomenieme na prvé stránky Biblie už tam nájdeme človeka, ktorý nesie známky huby. Farár sa nám to teda pokúsil priblížiť. Boh povedal Adamovi: „Potom Jahve rozkázal človekovi: Zo všetkých stromov záhrady smieš jesť. Ale zo stromu poznania dobra a zla nesmieš jesť, lebo v deň, keď budeš z neho jesť, istotne zomrieš.“ (1.Mojžišova 2, 16 - 17)
Túto pravdu má do seba Adam – nasať. O tejto pravde bola informovaná aj Eva. Aj ona ju vsiakla do seba. – Ale nebola touto pravdou naplnená, bola ako ešte nenasiaknutá huba. A zdá sa, že touto pravdou nebol naplnený ani Adam. Aj on bol ako nenasiaknutá huba.
No a Boh dal obom slobodnú vôľu. To znamená, že ak sa rozhodnú nasiaknuť do seba aj iné informácie, tak to môžu urobiť. – Nuž a potom sledujeme ako Eva nasáva iné informácie a sledujeme aj to, čo to s ňou robí. Je tam dialóg, rozhovor s diablom, Eva jeho informácie žiadostivo nasáva, tie informácie ju prevalcujú, vyvolávajú v nej dôveru k diablovi. Odrazu sa z nej stáva skvelá dílerka týchto informácií, ochotne a horlivo ich podsúva Adamovi. Adam tiež nasáva – a všetko to nakoniec vedie k hriechu. Všetko je odrazu v srabe.
Človek je huba. To znamená, že si musí dať sám na seba pozor. Musí si dať pozor na to, čo nasáva. Lebo nie je jedno, čo nasávame.
Boh nám dal slobodnú vôľu, ale dal nám šancu vyselektovať si, vytriediť si informácie. My jednoducho všetko nasávať nemusíme. Je tu Božia vôľa, - ak ju nasávame, potom nasávame – pravdu, nasávame večný život a spasenie. V Božom slove predsa čítame: „Toto je dobré a príjemné pred našim Spasiteľom Bohom, ktorý chce, aby všetci ľudia boli spasení a došli k poznaniu pravdy.“ (1.Timoteovi 2, 3 a 4) – Ak teda nasávame Božiu vôľu, potom to s nami niečo robí. Čo to s nami robí? – V Božom slove čítame informáciu, ktorú nám podáva priamo Pán Ježiš: „Duch Pánov nado mnou; lebo pomazal ma zvestovať chudobným evanjelium, uzdravovať skrúšených srdcom, poslal ma hlásať zajatým prepustenie a slepým navrátenie zraku, utláčaným oslobodenie, a zvestovať vzácny rok Pánov.“ (Lukáš 4, 18 a 19) – To oznamuje Pán Ježiš v synagóge v Nazarete. – A z týchto slov môžeme čítať okrem iného aj to, že pred prijatím spasenia v mene Ježiš – je človek slepý, prijatím Pána Ježiša získava nový zrak, - predtým bol hluchý a teraz počuje, - predtým bol mŕtvy teraz žije. Tým, že sme prijali Pána Ježiša Krista, boli sme oslobodení a máme účasť na novom živote – na vzácnom roku Pánovom.
Ďalej si uvedomme aj to, že ak nasávame Božiu vôľu, tak nás Duch Svätý skrze Božiu vôľu premieňa a uspôsobuje nás konať skutky Ducha – a môžeme prinášať ovocie Ducha. V Liste Galatským čítame: „... kto rozsieva Duchu, z Ducha bude žať večný život.“ (Gal. 6, 9) A z piatej kapitoly listu Galatským zasa jasne poznávame ovocie Ducha – ako je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť. (Gal. 5,22 a 23)
Ak nasávame to, čo robí svet podľa svojej vôle a podľa vôle svojho pána – diabla, potom nás to tiež premieňa, zmocňuje sa nás to a my konáme skutky tela. My podľa tela žijeme. A slovo Božie nás ubezpečuje o tom, že ten kto žije podľa tela, rozsieva svojmu telu a z tela bude žať skazu. (Gal. 6, 8)
Ak sme teda ako huba nasali do seba – svet – potom musíme dovoliť Bohu aby nás najskôr vyžmýkal až potom môžeme do seba nasiaknuť Jeho vôľu.
Ak nedovolíme Bohu, aby nás vyžmýkal – potom sa pokúšame nasať do seba všetko – a vyzerá to potom tak, že chodíme aj do kostola – niečo málo tu nasajeme – ale to nás nedokáže zmeniť a tak – žijeme vo svete a konáme skutky tela a hovoríme si kresťania.
Dovoľme Bohu, aby nás vyžmýkal – prosme Ho o to!
Spracovala: Daška Beňová