Vytlačiť
  Dňa 30.8.2013 sme naštartovali tátoše a vyrazili sme na Čierny Balog, kde nás už domáca rodinka očakávala. Téma večera bola: Keď Boh s nami, kto proti nám?
  Každý máme nejakých priateľov, známych. Môžeme si ich dokonca aj vybrať. S niekým sa vyprávam, vyprávam a zistím, že si s ním rozumiem, niečo zdieľame. To je priateľstvo. O svojich priateľoch niečo vieme povedať, ten je taký, ten je hentaký. Všetci máme aj nejakých nepriateľov. šudí, ktorých nemusíme, nevyberáme si ich. Stretneme sa s nimi a nesadneme si. V tomto sa neodlišujú veriaci od neveriacich.
  Prvý nepriateľ, ktorý nám ide po krku je smrť. Toto je zdá sa náš nepriateľ číslo jedna. šudia sa boja smrti. Myšlienka na smrť nás stresuje. Vidieť niekoho umierať nás nepovzbudí. V podvedomí sa bojíme nemocí, ktoré súvisia so smrťou a tak lekárne praskajú vo švíkoch. To je určitá smrť. Ďalším nepriateľom je diabol. Ten je taký neurčitý. Nie je to niečo čo vidím. Je to nepriateľ neurčitý. Niekto ho považuje za fikciu. Ale Boh ho ukazuje v Biblii veľmi reálne. Boh nám dal aj radostnú správu, že je tu niekto kto premohol našich nepriateľov – Pán Ježiš Kristus. My sme nezvíťazili, ale Boh nám dal víťazstvo v Kristovi, On nám ho odovzdáva prostredníctvom viery. My to musíme tou vierou prijať. Čo to prakticky znamená? Znamená to, že fyzicky neumriem? Znamená to, že diabol nás už nebude obchádzať a pokúšať? Že peklo prestane existovať? Je tu zasľúbenie: Kto verí v Ježiša Krista, bude žiť, aj keby umrel (Jn 11,25). My máme v Ježišovi Kristovi živú nádej na večný život aj keď umrieme, neumrieme naveky. A ešte je dobré si uvedomiť, že v Božom Slove sa nikde nespomína náboženská hierarchia, nemáme v nich dúfať, že oni za nás niečo vybavia. Nikde nie je napísané, že niekto môže akýmkoľvek spôsobom nahradiť alebo zastúpiť Krista.

Autor: Jarko Beňo*