My sme to prežili len jednorázovo na pár hodín, ale bolo to skutočne dobré a milé. Naša dcéra Silvia, ktorá žije v Šali a pracuje v CZ Tešedíkovo - Šaľa mnoho spomínala na náš Radvanský zbor aj na nášho brata farára, tak bratia a sestry zatúžili vidieť, počuť a zažiť nás. Najskôr bol počet návštevníkov 20-40, no prišlo ich 60. Na takúto veľkú návštevu sme sa potrebovali pripraviť, lebo museli prísť dosť zavčasu, aby stihli služby Božie. A pretože chceli, aby sme spolu spievali, ich a náš spevokol museli mať aj určitú časovú rezervu. Sestry zo spevokolu upiekli koláče, spolu s mladými sestrami a bratom sme urobili chlebíky, pripravili sme čaj a kávu. Mladí nám výdatne pomohli aj po službách Božích pri likvidácii riadu a tak trochu aj pri likvidácii koláčov. Boli sme výborný tím. A to je tiež dobrá vec. Na vstup do chrámu sme spievali: „Spievaj Pánovi, duša spievaj, hosťa vzácneho v srdci vítaj“... tak sme v srdciach uvítali nášho Pána, aj našich hostí. Bola nedeľa poďakovania za úrody a brat farár nás vyzval, aby sme ďakovali za všetko každý deň, lebo z Božej ruky sa nám dostáva mnohé dobrodenie. Povzbudil nás aj k radosti za všetko, čoho sa nám dostáva. Zmienil sa aj o vďačnosti formou obete. Pán vidí do našich sŕdc, prijíma alebo odvrhuje naše obete. On chce od nás lásku a poslušnosť. Jediná obeť, ktorá nás zachránila, bola obeť Pána Ježiša na kríži, ktorá nám dáva prístup k Otcovi. My môžeme len v pokore ďakovať a chváliť Hospodina.
Po kázni sme spievali dve piesne, a potom spolu: „Toľko dôvodov, Pane dal si nám, aby sme spievali Tebe k sláve. Toľko dôvodov Teba milovať“, čím sme radostne rozozvučali nielen srdcia našich hostí, ale všetkých v chráme. Spevokol zo Šale zaspieval tiež niekoľko piesní a na záver spievali ešte naši mladí zo skupiny OBED-EDOM. Jedinou chybou bolo, že nik nevyzval pani farárku Zorku Tulákovú z CZ Šala, aby nás pozdravila. Našich hostí sa potom ujal brat Milan Zajac, oboznámil ich o pôsobení Andreja Sládkoviča v našom zbore a povedal aj niečo o histórii Radvanského kaštieľa. Navštívili aj kostol v B.B., kde si s organovým doprovodom zaspievali. My, bolo nás 10, sme ich už netrpezlivo očakávali na obede v Bašte. Tam sa pri stoloch debatovalo a z neznámych sa stali milí a blízki, lebo nás spájala láska Kristova. Oni majú túžbu mať vlastný chrám, pretože sa schádzajú len v kultúrnom dome. Potom sme sa srdečne rozlúčili s nádejou, že sa uvidíme na budúci rok u nich v Šali. Cestou sa ešte zastavili v Hronseku v artikulárnom chráme.
Ďakujeme nášmu Pánovi za požehnaný čas, ktorý sme mohli spolu stráviť.
Autor: Oľga Hvizdová, Gabriela Mláková