V prvom svedectve sa s vami chcem podeliť o svoju skúsenosť so švihnutím od Boha v období môjho života, keď som ešte nebol kresťan, ale v Boha som už veril.
Nevyrastal som v kresťanskej rodine, a tak pod vplyvom komunistickej výchovy v socialistickej spoločnosti zo mňa vyrástol ateista. V Boha som uveril až 
počas Nežnej revolúcie bez toho, že by ma k Nemu niekto viedol. Mal som vtedy dvadsaťsedem rokov. V mojom živote sa začalo vyše deväťročné obdobie samospravodlivosti (až kým som neprijal Pána Ježiša Krista do svojho srdca a stal sa kresťanom v roku 1999). Vedel som, že existuje duchovný svet, a tak som sa zaujímal o všetko tajomné, čo sa týkalo duchovnej oblasti. Priťahovali ma ezoterické predajne, rôzna duchovná nekresťanská literatúra, čítal som niečo z astrológie, o paranormálnych javoch, dvakrát som prečítal Posolstvo grálu, prečítal som Život po živote a podobnú literatúru. V Biblii som sa dostal po Tretiu knihu Mojžišovu a potom ma to prestalo baviť. Veril som v karmu, reinkarnáciu a podobné veci. Modliť som sa vedel len Otčenáš. Vlastnými slovami mi to nešlo. Snažil som sa nerobiť zlé veci, ale naopak dobré, aby som si vylepšil karmu. Robil som to z vlastných síl, a nie veľmi sa mi to darilo.
Stalo sa to 2.7.1995. Na Slovensku bol vtedy na návšteve pápež. Začali sa letné prázdniny. S manželkou a dvomi deťmi som žil vtedy v Brezne a v prvý prázdninový víkend sme odcestovali na Sliač ku svokre, kde manželka s deťmi ostala na prázdninách. Ja som sa v nedeľu vracal zo Sliača do Brezna na bicykli. V tom období som veľa jazdil na bicykli. Veľakrát som prešiel túto trasu najradšej po rôznych dobrovoľných obchádzkach oboma smermi po rozličných turistických trasách cez doliny Poľany, väčšinou cez sedlo Jasenová. Tentokrát som sa rozhodol ísť priamo po hlavnej ceste, pretože už bolo okolo piatej popoludní. Bojoval som v tom období vlastnými silami s jedným hriechom, ale vôbec sa mi nedarilo. Práve som na to myslel, šliapajúc do pedálov, keď zrazu prišla rana, tma a ticho...
Nevedel som, čo sa deje, až kým som neprecitol, keď som vnímal ako robím kotrmelce popri oceľovom zvodidle. Stalo sa to v pravotočivej zákrute pred mostom cez Hron pri Slovenskej šupči. Keď som sa dokotúľal, posadil som sa na krajnicu a zbadal som škodovku, ktorá zastala asi 20 metrov predo mnou a začala cúvať smerom ku mne. Vodič mi pomohol na nohy, ale nemohol som stupiť na ľavú nohu, tak mi pomohol dostať sa do auta, aby ma odviezol do nemocnice v Brezne. Ešte pred odchodom naložil bicykel, ktorý musel vyprostiť zakliesnený spod zvodidla, pozbieral moju obuv a ruksak, ktoré boli popadané pozdĺž krajnice. Stará pani s dieťaťom vystúpili a ja som sa snažil na zadnom sedadle nájsť polohu, pri ktorej by som mal čo najmenšie bolesti. Vedľa 24 ročného vodiča sedela manželka. Všetci sme boli v šoku. Dozvedel som sa, že muž bol po nočnej, celú noc nespal a vracali sa z Levíc do šubietovej. Mikrospánok spôsobil, že vytočil volantom trochu viac doprava a v plnej rýchlosti narazil do môjho bicykla. Vydržal som len po motorest v Nemeckej, lebo mi prišlo zle. Čašník mi doniesol pohár vody a zavolali sanitku, ktorá ma odviezla do breznianskej nemocnice. Celé som to prežil pri vedomí. Po RTG mi oznámili, že mám zlomenú len ihlicu ľavého predkolenia.
Na posteli, keď som sa dostal zo šoku, som si začal uvedomovať, čo sa vlastne stalo. Predovšetkým som bol vďačný Bohu za neskutočné šťastie, ktoré mi doprial, lebo okrem zlomenej nohy som mal len veľmi doudieraný chrbát, ale hlavu som si pri tom páde ani raz neudrel. Zvodidlá boli v oblúku a ja som vzduchom musel letieť po sečnici toho oblúka, lebo miesto nárazu i dokončenia pádu bolo na bielej krajnicovej čiare a okuliare mi vodič našiel v tráve za zvodidlom. Túto nehodu som vôbec nemusel prežiť, alebo mi mohli ostať vážne telesné následky. Pochopil som, že som sa v ten deň druhýkrát telesne narodil a každý deň, ktorý odvtedy prežijem bude dar od Boha. V tých dňoch zahynul jeden profesionálny cyklista na pretekoch okolo Francúzska, keď spadol z bicykla. Jeho nezrazilo auto. On len spadol z bicykla a nezachránila ho ani prilba na hlave.
Od môjho precitnutia po páde som hneď vedel, aká bola duchovná príčina tejto nehody. Strach mi už nedovolil viacej hrešiť. Bol som Bohu vďačný za túto príučku. O tom, že v tom mal Boh prsty, mi potvrdili ešte aj čísla. Boh sa prejavuje v 3 Osobách. V nemocnici som ležal na 3. poschodí, na izbe číslo 3, na posteli číslo 3 a mal som vtedy 33 rokov aj 3 mesiace. Keby som to neprežil, išiel by som rovno do pekla. Nebyť tohto môjho druhého narodenia, nebolo by ani môjho tretieho narodenia, kedy sa znovuzrodil môj duch o štyri roky neskôr. Vďaka Ti Bože, že Ti na mne záleží!
počas Nežnej revolúcie bez toho, že by ma k Nemu niekto viedol. Mal som vtedy dvadsaťsedem rokov. V mojom živote sa začalo vyše deväťročné obdobie samospravodlivosti (až kým som neprijal Pána Ježiša Krista do svojho srdca a stal sa kresťanom v roku 1999). Vedel som, že existuje duchovný svet, a tak som sa zaujímal o všetko tajomné, čo sa týkalo duchovnej oblasti. Priťahovali ma ezoterické predajne, rôzna duchovná nekresťanská literatúra, čítal som niečo z astrológie, o paranormálnych javoch, dvakrát som prečítal Posolstvo grálu, prečítal som Život po živote a podobnú literatúru. V Biblii som sa dostal po Tretiu knihu Mojžišovu a potom ma to prestalo baviť. Veril som v karmu, reinkarnáciu a podobné veci. Modliť som sa vedel len Otčenáš. Vlastnými slovami mi to nešlo. Snažil som sa nerobiť zlé veci, ale naopak dobré, aby som si vylepšil karmu. Robil som to z vlastných síl, a nie veľmi sa mi to darilo.Stalo sa to 2.7.1995. Na Slovensku bol vtedy na návšteve pápež. Začali sa letné prázdniny. S manželkou a dvomi deťmi som žil vtedy v Brezne a v prvý prázdninový víkend sme odcestovali na Sliač ku svokre, kde manželka s deťmi ostala na prázdninách. Ja som sa v nedeľu vracal zo Sliača do Brezna na bicykli. V tom období som veľa jazdil na bicykli. Veľakrát som prešiel túto trasu najradšej po rôznych dobrovoľných obchádzkach oboma smermi po rozličných turistických trasách cez doliny Poľany, väčšinou cez sedlo Jasenová. Tentokrát som sa rozhodol ísť priamo po hlavnej ceste, pretože už bolo okolo piatej popoludní. Bojoval som v tom období vlastnými silami s jedným hriechom, ale vôbec sa mi nedarilo. Práve som na to myslel, šliapajúc do pedálov, keď zrazu prišla rana, tma a ticho...
Nevedel som, čo sa deje, až kým som neprecitol, keď som vnímal ako robím kotrmelce popri oceľovom zvodidle. Stalo sa to v pravotočivej zákrute pred mostom cez Hron pri Slovenskej šupči. Keď som sa dokotúľal, posadil som sa na krajnicu a zbadal som škodovku, ktorá zastala asi 20 metrov predo mnou a začala cúvať smerom ku mne. Vodič mi pomohol na nohy, ale nemohol som stupiť na ľavú nohu, tak mi pomohol dostať sa do auta, aby ma odviezol do nemocnice v Brezne. Ešte pred odchodom naložil bicykel, ktorý musel vyprostiť zakliesnený spod zvodidla, pozbieral moju obuv a ruksak, ktoré boli popadané pozdĺž krajnice. Stará pani s dieťaťom vystúpili a ja som sa snažil na zadnom sedadle nájsť polohu, pri ktorej by som mal čo najmenšie bolesti. Vedľa 24 ročného vodiča sedela manželka. Všetci sme boli v šoku. Dozvedel som sa, že muž bol po nočnej, celú noc nespal a vracali sa z Levíc do šubietovej. Mikrospánok spôsobil, že vytočil volantom trochu viac doprava a v plnej rýchlosti narazil do môjho bicykla. Vydržal som len po motorest v Nemeckej, lebo mi prišlo zle. Čašník mi doniesol pohár vody a zavolali sanitku, ktorá ma odviezla do breznianskej nemocnice. Celé som to prežil pri vedomí. Po RTG mi oznámili, že mám zlomenú len ihlicu ľavého predkolenia.
Na posteli, keď som sa dostal zo šoku, som si začal uvedomovať, čo sa vlastne stalo. Predovšetkým som bol vďačný Bohu za neskutočné šťastie, ktoré mi doprial, lebo okrem zlomenej nohy som mal len veľmi doudieraný chrbát, ale hlavu som si pri tom páde ani raz neudrel. Zvodidlá boli v oblúku a ja som vzduchom musel letieť po sečnici toho oblúka, lebo miesto nárazu i dokončenia pádu bolo na bielej krajnicovej čiare a okuliare mi vodič našiel v tráve za zvodidlom. Túto nehodu som vôbec nemusel prežiť, alebo mi mohli ostať vážne telesné následky. Pochopil som, že som sa v ten deň druhýkrát telesne narodil a každý deň, ktorý odvtedy prežijem bude dar od Boha. V tých dňoch zahynul jeden profesionálny cyklista na pretekoch okolo Francúzska, keď spadol z bicykla. Jeho nezrazilo auto. On len spadol z bicykla a nezachránila ho ani prilba na hlave.
Od môjho precitnutia po páde som hneď vedel, aká bola duchovná príčina tejto nehody. Strach mi už nedovolil viacej hrešiť. Bol som Bohu vďačný za túto príučku. O tom, že v tom mal Boh prsty, mi potvrdili ešte aj čísla. Boh sa prejavuje v 3 Osobách. V nemocnici som ležal na 3. poschodí, na izbe číslo 3, na posteli číslo 3 a mal som vtedy 33 rokov aj 3 mesiace. Keby som to neprežil, išiel by som rovno do pekla. Nebyť tohto môjho druhého narodenia, nebolo by ani môjho tretieho narodenia, kedy sa znovuzrodil môj duch o štyri roky neskôr. Vďaka Ti Bože, že Ti na mne záleží!
Autor: Ivan Jaraba