alebo čo nás Boh naučil za 4 roky čakania.

    Na začiatku, čo bolo asi pred 8 rokmi, boli naše veľké, ľudské plány. Na dieťa ešte nebol ten správny čas. Bolo treba najskôr dokončiť vysokú školu (keď sme sa brali, Deniske totiž ešte chýbal 1 rok). Ešte lepšie by bolo počkať až do atestácie (postgraduálne vzdelávanie lekárov) – mysleli sme si a používali sme bežné prostriedky ochrany proti počatiu (antikoncepcia).
    Domnievali sme sa, že sa dá všetko naplánovať, však aj iný plánujú... Po vysadení antikoncepcie to však nešlo podľa našich „skvelých“ plánov. Signály Deniskinho tela dávali jasne najavo, že niečo nie je v poriadku. Bola nutná návšteva u gynekológa s nálezom diagnózy, pri ktorej síce nie je otehotnenie nemožné, ale veľmi problematické. Rozbehol sa postup nevyhnutných vyšetrení a aj liečby (tabletky, hormonálne injekcie ...), ktoré pri neúspechu mali vyvrcholiť až umelým oplodnením (až k tomuto sme sa vďaka Bohu nedostali).
    Napriek spomínaným medicínskym zásahom sa úspech dlho nechcel dostaviť. Prežívali sme každý mesiac (najmä Deniska) sklamanie, čo ešte stupňoval „babyboom“ u nás na mládeži, kde sa detičky rodili ako na bežiacom páse, iba my stále nič ! Smútok bol taký veľký, že sme už nemali  vieru prosiť Pána o požehnanie, hoci sme to celé mesiace a roky robili. Náš Pán nám napriek tomu posielal rôzne povzbudenia počas rokov čakania.
    Na jednom worship-festivale v Liptovskom Mikuláši mal svedectvo brat Braňo Letko zo skupiny Lamačské chvály o tom ako sa im dlho nedarilo  mať dieťatko. Lekárske vyšetrenia ich „povzbudili“, že to u nich nie je síce nemožné, ale pravdepodobnosť je veľmi nízka – asi 1 krát za 3 životy. Nevzdávali sa však, našli si zasľúbenia v Božom Slove (Ž 112: 1-4, Ž 113: 4-9), modlili sa spolu aj s bratmi a sestrami... Keď to hovoril už čakali s manželkou dieťatko a na niektorom ďalšom Worshipe už  vydal svedectvo aj o bezproblémovom pôrode.  Toto bolo pre nás samozrejme veľkým povzbudením.
    Druhé povzbudenie vo viere prišlo počas satelitných evanjelizácii, ktoré sme pred časom organizovali u nás na fare., keď sa Deniska rozprávala s bratom Peťom Mlákom, ktorý bol tiež smutný, lebo si dlho nevedel nájsť životnú partnerku a veľmi tým trpel. Potom ako sa vzájomne zdôverili so svojimi problémami, sa dohodli, že sa budú navzájom za seba modliť a prosiť Pána o riešenie.
    Ďalšie povzbudenie pri našom čakaní prišlo z kázne nášho brata farára Janka, kde hovoril o tom, že keď sa nám v živote niečo nedarí, máme sa zamestnať službou pre Pána, pre Božie kráľovstvo. Vtedy Deniska začala slúžiť v chválovej skupine, čo bolo pre ňu požehnaním a oveľa menej myslela na problémy.
    Neskôr nám Pán zjavil, že ak nemáme dosť viery modliť sa za seba tak sa môžeme prosiť za iných. Vedeli sme o 2 manželských pároch z našich priateľov, ktorí tiež túžili mať dieťatko a nedarilo sa im (dokonca ani s pomocou umelého oplodnenia). Tak sme sa za týchto ľudí začali intenzívnejšie modliť.
    Posledným krôčikom viery pri našom dlhom čakaní boli modlitby v užšom spoločenstve bratov a sestier, keď sme prekonali zábrany a dokázali sme sa zdôveriť so svojím problémom. Brat Zdeno nám poradil (veríme, že to bolo od Pána), aby sme nemodlili spôsobom  „Bože daj nám dieťatko !“, ale aby nám Boh zjavil svoju vôľu v tejto veci a dal nám v nej pokoj a modlitbu podporili aj pôstom. Bolo to raz po piatkovom stretnutí mládeže, keď nás tam zostalo 7 ľudí, ktorí sme sa rozhodli držať vytrvalo tento problém na modlitbách ako svoje osobné bremeno.
    Ako to teda všetko dopadlo ? Najskôr spomeniem ľudí, za ktorých sme sa modlili. Peťo Mláka si našiel úžasnú manželku a tie spomínané 2 manželské páry majú 2 krásne zdravé detičky. Nám sa tiež niekoľko mesiacov po spomínanom piatkovom večeri podarilo otehotnieť a narodila sa nám naša Terinka. Nedávno sme oslavovali už 2.narodeniny a stále  z nej máme veľa radosti a požehnania. Vďaka Pánovi !
    Čo nás teda Boh naučil za štyri roky čakania ? Naučil nás, že treba dôverovať Božím zasľúbeniam, aj keď sa veci nedejú  podľa našich predstáv. Byť ako dieťa, ktoré vie, že mu jeho nebeský Otecko nedá ani kameň ani škorpióna, keď ho prosí o požehnanie (LUK 11:9-13), alebo ako Jób, ktorý neopustil Boha ani v najťažšej chvíli (JÓB 1:20-22). Tiež nás Pán naučil neochabovať v modlitbách,  keď výsledky nevidíme ihneď, aj týždne, mesiace a roky ako vdova, ktorá vytrvalo klopala u nespravodlivého sudcu, nevzdala to po prvom raze (LUK 18:1-8). Ďalej nám Boh ukázal, že sa máme modliť v súlade s Božou vôľou, nie podsúvať Bohu vlastné riešenia (MAT 6:7-10) a modlitbu podporiť pôstom (MAT 17:19-21). Zistili sme, že sa netreba báť zdôveriť s problémami bratom a sestrám zo spoločenstva a využiť ich modlitebnú pomoc, aj keď  vo svete nie je bežné  podeliť sa s takouto chúlostivou záležitosťou (GAL 6:2).
Vďaka nášmu nebeskému Ockovi za Jeho nekonečnú milosť a lásku.