Asi súhlasíte, že narodenie dieťaťa je spojené s veľkou radosťou v rodine. Je to zvláštne a paradoxné, pretože také dieťa všetko obráti naruby. Celý systém v rodine sa musí zmeniť a prispôsobiť jeho potrebám.
Každú chvíľu ho treba kŕmiť, prebaľovať a likvidovať použité plienky, treba ho kúpať, obliekať, v noci vstávať, ... (tiež má aj svoje emocionálne potreby – pritúliť, poláskať, vystískať, zaspievať, nežne sa prihovoriť, ...) ... to je kopa práce a nových povinností ... a aj napriek tomu sa jeho najbližší tešia, že ho majú. Je to aj tým, že s ním prichádza nový život.
Iným paradoxom je, že aj napriek životu, ktorý v sebe má, je každé dieťa duchovne mŕtve – a to vďaka našim predkom Adamovi a Eve. Každý človek sa narodí ako fyzicky živý, avšak duchovne mŕtvy. Je to kvôli hriechu, ktorý spôsobuje oddelenie od Boha. Boh je svätý a neznesie hriech vo svojej prítomnosti. V hriechu sa pred Neho nemôžeme postaviť. Pán Ježiš však otvoril dvere k novému životu a k osobnému prístupu k Bohu. Dokonca – On sa stal tými dverami. Hovorí: „Ja som dvere. Kto cezomňa vojde bude zachránený.“ (Ján 10,9) Kto chce byť zachránený, musí vojsť cez dvere – cez Pána Ježiša. Iných dverí niet.
Keď sa nám narodil Kubko, boli sme už pomerne veľká rodina, mali sme už 2 deti – Filipa a Danielku. Veľmi sme sa tešili – bolo to naše „vianočné dieťa“ – narodil sa pár dní pred Vianocami. A Peťkiným narodením sa počet členov našej rodiny doplnil na súčasný stav – teda 6. Od začiatku sme si uvedomovali, že hoci sú obaja krásni a je s nimi kopec zábavy, potrebujú poznať Pána Ježiša – tie dvere k nebeskému Otcovi, aby sa ich život stal naozaj takým, akým ho zamýšľal Pán Boh už pri stvorení. Tak sme im hovorili o Bohu, ktorý je naším Otcom a Stvoriteľom, o Pánovi Ježišovi – našom Záchrancovi a aj o Duchu Svätom, ktorý nás do tohto dobrodružstva pozýva, dáva nám odvahu i silu hľadať pravdu o Bohu aj o sebe. Na modlitbách sme očakávali na „ten deň“, keď Kubko a Peťka otvoria svoje srdiečka pre Pána Ježiša, aby v nich mohol bývať. A sme vďační aj starým rodičom, ktorí sa o to usilovali spolu s nami – odovzdávali pravdy evanjelia svojim vnúčatkám a nás, rodičov, povzbudzovali a niesli na modlitbách.
A dnes sme veľmi vďační najmä Bohu, že môžeme vyznať, že Kubko a aj Peťka naozaj dali svoje srdiečka Pánovi Ježišovi a patria Jemu. Týmto sa však celé dobrodružstvo nekončí, ale iba začína. Sú na ceste hlbšieho poznávania svojho Spasiteľa a učia sa Mu podriaďovať. Ha, nie je to vždy ľahké, veď to poznáte. Niekedy nie celkom rozumieme, čo od nás chce, inokedy sa nám jednoducho nechce. Kubko a Peťka sú na tom rovnako ako aj my dospelí. Dôležité však je, že CHCEME. Rozhodli sme sa Ho nasledovať.
No a jedným dôležitým momentom na tejto ceste poslušnosti je aj stať sa jedno s Ním tým, že zomrieme sami sebe, zomrieme hriechu, a budeme vzkriesení do nového života s Ním. Táto pravda je vyjadrená vodným krstom – keď starý, hriešny človek zomiera, zostupuje do hrobu, je Duchom Svätým vzkriesený a vystupuje ako nové stvorenie pre nový život s Pánom Ježišom.
Boh si našiel Kubka aj Peťku a oni zasa našli Toho, cez ktorého majú prístup k Otcovi. Obaja už žijú s Pánom Ježišom a teda nič nebráni tomu, aby boli pokrstení. Krst je aj začlenením sa do spoločenstva Cirkvi. Prijmite ich teda ako svojich súrodencov a modlite sa za nich, prosím, aby obstáli na ceste nasledovania svojho Pána a aby ich život bol celý na slávu nášho úžasného Boha.
Iným paradoxom je, že aj napriek životu, ktorý v sebe má, je každé dieťa duchovne mŕtve – a to vďaka našim predkom Adamovi a Eve. Každý človek sa narodí ako fyzicky živý, avšak duchovne mŕtvy. Je to kvôli hriechu, ktorý spôsobuje oddelenie od Boha. Boh je svätý a neznesie hriech vo svojej prítomnosti. V hriechu sa pred Neho nemôžeme postaviť. Pán Ježiš však otvoril dvere k novému životu a k osobnému prístupu k Bohu. Dokonca – On sa stal tými dverami. Hovorí: „Ja som dvere. Kto cezomňa vojde bude zachránený.“ (Ján 10,9) Kto chce byť zachránený, musí vojsť cez dvere – cez Pána Ježiša. Iných dverí niet. Keď sa nám narodil Kubko, boli sme už pomerne veľká rodina, mali sme už 2 deti – Filipa a Danielku. Veľmi sme sa tešili – bolo to naše „vianočné dieťa“ – narodil sa pár dní pred Vianocami. A Peťkiným narodením sa počet členov našej rodiny doplnil na súčasný stav – teda 6. Od začiatku sme si uvedomovali, že hoci sú obaja krásni a je s nimi kopec zábavy, potrebujú poznať Pána Ježiša – tie dvere k nebeskému Otcovi, aby sa ich život stal naozaj takým, akým ho zamýšľal Pán Boh už pri stvorení. Tak sme im hovorili o Bohu, ktorý je naším Otcom a Stvoriteľom, o Pánovi Ježišovi – našom Záchrancovi a aj o Duchu Svätom, ktorý nás do tohto dobrodružstva pozýva, dáva nám odvahu i silu hľadať pravdu o Bohu aj o sebe. Na modlitbách sme očakávali na „ten deň“, keď Kubko a Peťka otvoria svoje srdiečka pre Pána Ježiša, aby v nich mohol bývať. A sme vďační aj starým rodičom, ktorí sa o to usilovali spolu s nami – odovzdávali pravdy evanjelia svojim vnúčatkám a nás, rodičov, povzbudzovali a niesli na modlitbách.A dnes sme veľmi vďační najmä Bohu, že môžeme vyznať, že Kubko a aj Peťka naozaj dali svoje srdiečka Pánovi Ježišovi a patria Jemu. Týmto sa však celé dobrodružstvo nekončí, ale iba začína. Sú na ceste hlbšieho poznávania svojho Spasiteľa a učia sa Mu podriaďovať. Ha, nie je to vždy ľahké, veď to poznáte. Niekedy nie celkom rozumieme, čo od nás chce, inokedy sa nám jednoducho nechce. Kubko a Peťka sú na tom rovnako ako aj my dospelí. Dôležité však je, že CHCEME. Rozhodli sme sa Ho nasledovať.
No a jedným dôležitým momentom na tejto ceste poslušnosti je aj stať sa jedno s Ním tým, že zomrieme sami sebe, zomrieme hriechu, a budeme vzkriesení do nového života s Ním. Táto pravda je vyjadrená vodným krstom – keď starý, hriešny človek zomiera, zostupuje do hrobu, je Duchom Svätým vzkriesený a vystupuje ako nové stvorenie pre nový život s Pánom Ježišom.
Boh si našiel Kubka aj Peťku a oni zasa našli Toho, cez ktorého majú prístup k Otcovi. Obaja už žijú s Pánom Ježišom a teda nič nebráni tomu, aby boli pokrstení. Krst je aj začlenením sa do spoločenstva Cirkvi. Prijmite ich teda ako svojich súrodencov a modlite sa za nich, prosím, aby obstáli na ceste nasledovania svojho Pána a aby ich život bol celý na slávu nášho úžasného Boha.
Autor: Vďační rodičia - Renatka a Vlado Sochorovci