Navigácia

      Tenisové ihrisko - rozpis

Rezervácie:

Gabriel Stach, 0903 487 346

Na druhý deň, hneď po raňajkách, sme autobusom smerovali k mestu Pafos. Túto cestu sme začali modlitbou a spevom z našich „príručných“ spevníkov. Po niekoľkých kilometroch sme sa ešte zastavili pri morskej zátoke na pobreží medzi Limassolom a Pafosom, v oblasti PETRA tou PRONIOU, kde sa podľa legendy z morskej peny zrodila antická bohyňa lásky Afrodita. Legendu pripomína veľká skala, ktorá nesie pomenovanie podľa tejto bohyne. Celá táto pobrežná oblasť je známa svojimi skalnými útvarmi a romantickými zákutiami, s krásnou priezračne modrou farbou mora. Prešli sme sa po kamienkovej pláži, pokochali sa pohľadom na šíre more a urobili si pár fotografií. Po takejto príjemnej prestávke sme pokračovali ďalej ku kláštoru sv. Neofyta z 12. stor., ktorý patrí cyperskej pravoslávnej cirkvi. Pôvodne bol vytesaný do skaly, ale v 16. stor. bol k nemu pristavený chrám, kde sa zachovali pekné nástenné maľby a drevený ikonostas. Ide o historickú pamiatku a pútnické miesto pre mnohých kresťanov. Neofytos už ako mladý chlapec nemal v pláne si založiť rodinu, ale chcel sa venovať iba službe Bohu, preto sa stal mníchom a založil tento kláštor. Neskorší život strávil ako pustovník. V kláštore sa zachovali vzácne rukopisy, knihy a evanjeliá, ktoré teraz spravuje desať pravoslávnych mníchov.

Napokon sme prišli do mesta PAFOS, ktoré má 33-tis. obyvateľov a je obľúbeným dovolenkovým letoviskom. Celé mesto je zaradené na oficiálnom zozname najväčších kultúrnych a prírodných pokladov svetového dedičstva UNESCO. Pafos je pre nás zaujímavý hlavne vďaka svojej kresťanskej histórii. Apoštol Pavol sa zdržiaval v tomto meste aj so svojím spolupútnikom Barnabášom. Tu bol zajatý Rimanmi a zbičovaný ešte predtým, ako rímsky guvernér Pafu, Sergius Paulus, konvertoval ku kresťanstvu. „A oni, vyslaní Duchom Svätým / Pavol a Barnabáš / sa preplavili na Cyprus, kde zvestovali slovo Božie v židovských synagógach... keď prišli až do Pafu, našli tam falošného proroka menom Barjezusa, ktorý sa snažil odvrátiť vladára od viery. Vtedy Saul, ktorý sa volal aj Pavol, naplnený Duchom Svätým... mu povedal: Človeče, plný všetkej lesti a každej nešľachetnosti, syn diablov a nepriateľ každej spravodlivosti, či neprestaneš prevracať priame cesty Pánove? Teraz, ajhľa, ruka Pánova proti tebe, oslepneš a začas neuvidíš slnka. A zaraz obkľúčila ho mrákota a tma, i chodil sem-tam a hľadal niekoho, čo by ho vodil za ruku. Keď vladár videl, čo sa stalo, uveril a veľmi sa divil Pánovmu učeniu.“ Sk 13, 5-12. V meste sme navštívili chrám Panagia Chrisopolitissa, ktorý bol postavený v 13. st. na ruinách ranokresťanskej baziliky a vypočuli sme si biblické zamyslenie jedného z našich bratov farárov. Na tomto mieste medzi ostatnými ruinami sa nachádza aj torzo mramorového stĺpa, kde podľa legendy bol v r. 45 bičovaný apoštol Pavol. Poobede sme navštívili archeologický park a prezreli si múzeum rímskych mozaikových obrazov v tzv. Dionýzovom a Theseusovom dome. Naša grécka sprievodkyňa nám podrobne vysvetlila symboliku týchto vzácnych obrazov a my sme boli radi, že sme v klimatizovanom priestore, lebo slniečko priveľmi hrialo a už sme aj trochu cítili únavu. Na záver nášho pobytu v meste Pafos sme sa ešte prešli po prístave a osviežili sa chladnejším morským vánkom. Deň sme znova ukončili kúpaním  v mori pri našom hoteli v Limassole a príjemným posedením s priateľmi.

 Tretí deň nášho pobytu na Cypre sa začal už ráno o siedmej a to opäť plávaním v teplých morských vlnách. Keďže sme z hotela mali odchádzať až pred obedom, chceli sme využiť každú chvíľu a poslednú možnosť byť v mori. Ďalší naplánovaný program nám to už neumožňoval. Čakala nás cesta do tureckej časti ostrova, teda do iného štátu. Na hraničnom prechode do Severocyperskej tureckej republiky sme odovzdali na kontrolu naše cestovné doklady aj Covid pas. V autobuse sme museli mať pri kontrole na tvárach rúška, lebo to brali dosť prísne a za nedodržanie nariadení aj pokutovali. Za hranicou sme prešli popri anglickej vojenskej základni, keďže v tejto nárazníkovej zóne medzi oboma republikami slúžia Angličania spolu s vojakmi OSN, aby dávali pozor na mierové spolužitie v týchto štátoch. Na jednom takomto stanovisku sme si všimli viať aj našu slovenskú zástavu. Boli sme zvedaví, čo uvidíme ďalej vo vnútrozemí. Naskytol sa nám veľmi smutný, deprimujúci pohľad. Cestou sme videli množstvo prázdnych, zdevastovaných, zarastených domov a kostolov, ktoré tam zostali po gréckych obyvateľoch Cypru, ktorých vyhnali zo svojich domovov vojaci tureckej armády. Úplne mŕtva zóna je tiež „mesto duchov“ Varosha, predmestie Famagusty, kedysi prosperujúcej prímorskej lokality, ktorá je akoby zakonzervovaná časom. Všetky obytné domy, rozpadajúce sa a vyplienené hotely, školy a kostoly so zlomenými krížmi /bolo ich okolo 300/, aj všetky verejné budovy, sú bez známok života. Obyvateľmi sú len morské čajky, hlodavce a túlavé mačky. Je to zakázaná zóna oplotená ostnatým drôtom, kde nie je dovolené vstúpiť ani fotiť. Aj toto je obraz okupovanej krajiny, ktorá by sa mohla stať múzeom apokalypsy. Samotná FAMAGUSTA je už typické turecké mesto s bazármi a mešitami. V minulosti bola najvýznamnejším prístavom na ostrove. V starom meste sme sa prešli medzi starobylými hradbami a navštívili sme kedysi nádhernú kresťanskú baziliku sv. Mikuláša, postavenú v r. 1328 v neskorogotickom štýle, kde korunovali jeruzalemských kráľov v čase, keď ju ovládali križiaci. Po dobytí Cypru Osmanmi bola premenená na mešitu Lala Mustafa Pasha pristavaním minaretu a aj celým vnútorným vybavením, odkiaľ vyhodili všetky kresťanské symboly - obrazy, kríže aj oltár. Niekoľko metrov od katedrály je kostol sv. Petra a Pavla z r.1360, z ktorého neskôr Turci tiež urobili mešitu, no dnes je v ňom verejná knižnica. Opodiaľ pevnosti sú aj zrúcaniny kostola sv. Juraja.

Následne sme pokračovali prehliadkou neďalekého veľkého archeologického náleziska SALAMIS, kde sme okrem iného videli dobre zachovaný rozsiahly antický amfiteáter a ruiny gymnázia. V tej dobe bol Salamis veľké mesto, do ktorého priplával apoštol Pavol s Barnabášom na svojej prvej misijnej ceste. „... keď prišli do Salaminy, zvestovali tu slovo Božie... evanjelium, že zasľúbenie dané otcom, splnil Boh nám, ich dietkam, vzkriesiac Ježiša... ale Židia naplnení závisťou odporovali tomu, čo Pavol hovoril a rúhali sa. Nato Pavol a Barnabáš im povedali: Najprv vám sme museli kázať slovo Božie, ale keď ho zavrhujete a nepokladáte sa za hodných večného života, ajhľa, obrátime sa k pohanom.... Keď to počuli pohania, zaradovali sa, velebili slovo Pánovo a uverili všetci, ktorí boli určení na večný život." Sk 13/ 32,46,48 V tejto oblasti objavili v 4. stor. hrob apoštola Barnabáša, nad ktorým neskôr postavili kaplnku a opodiaľ aj kláštor, ktorý nesie jeho meno a v ňom je v súčasnosti múzeum ikon. Napodiv dobyvatelia tohoto územia ušetrili tieto kresťanské pamiatky od zničenia. Mali sme možnosť navštíviť obidve tieto miesta. Hrob je veľmi skromný, nachádza sa v podzemných priestoroch a je prikrytý rúchom s Barnabášovou ikonickou podobizňou. 

Naša posledná cesta po ostrove viedla do severocyperského prístavu KYRENIA (po turecky Girne), kde sme večer nastúpili na trajekt a pred polnocou sme sa začali plaviť smerom na tureckú pevninu. Bola to dobrodružná a zaujímavá cesta, ale o tom až nabudúce...

.: Autor: Edita Kroľová          


 

Search

Časopis Pohľad

Slovo

Zjavenie 1, 5 Milosť vám a pokoj od Ježiša Krista, verného svedka, prvorodeného z mŕtvych a vladára zemských kráľov. Jemu, ktorý nás miluje, ktorý nás svojou krvou oslobodil od našich hriechov.