24.7.2011 -- Citát: Starší syn bol na poli. Keď sa vracal a približoval k domu, počul hudbu a tanec. Lukáš 15/25
Príbeh má viac vrstiev preto tri pokračovania. Je to o nás. Ide o konfrontáciu našich pocitov, predstáv a túžob s Božím konaním.
Pripomeňme si, že mladší zo synov cítil domov ako miesto izolácie. Skúsil však svet a odkopnutie svetom keď všetko premárnil. (Mnohí to cítia dnes už po štyridsiatke, keď sa ťažko dostávajú do zamestnania, lebo ich považujú za starých. Skutočne starí sa cítia byť zbytoční a ako záťaž spoločnosti, ktorá by sa ich najradšej zbavila.
Stratený syn sa vracia. Pokoril sa, čo je pod jeho dôstojnosť (ak ešte nejakú cíti a má). Môže mať opäť podiel na otcovom vlastníctve. Všimnime si však reakciu staršieho syna. Vracia sa umorený z celodennej práce. Počuje spev a tanec. Sluha mu referuje, že sa mu vrátil mladší brat a tak otec vystrojil veselie. Tak on, ktorý sa tu zodieral, všetko zveľaďoval a ktorému otec nedal nikdy kozliatko, teraz dal zarezať teľa a vystrojil hostinu a nečakal ani kým sa on starší vráti z poľa.? Pekná spravodlivosť.
Sme rozhorčení so starším synom, lebo akým právomsa tento rozruch deje? Kde je zdravý rozum? Kde je (ľudská) spravodlivosť? Darebák a pobehaj je oslavovaný a ten pracovitý je neuznaný. Ten čo mal byť potrestaný je oslavovaný. Čo je to za poriadok? Najlepšie by bolo zabuchnúť dvere a skryť sa. Tak ten čo si užíval a utrácal je teraz omilostený. Človeka chytá chtiac nechtiac závisť. Ale je čo závidieť?
Otcovi spolu so starším synom nerozumieme ani my . Nie je to v súlade s ľudskou morálkou. Dá sa naraz na všetko zabudnúť? Všetko odpustiť?
Áno my všetko posudzujeme z hľadiska ľudskej morálky a ľudského práva. Lenže Božie cesty nie sú našimi cestami Boh je iný ako sme my. On je milosrdný, žiada odpúšťať dokonca nepriateľom. Nie je dôležité „bývať“ s otcom, ale žiť v súlade s Jeho vôľou. Aj farizeji sršali zbožnosťou, ale nedovolili tým čo boli „vonku“ a chceli návrat k Bohu, aby ich Pán prijal. Koľko je poukazovania, že ten a ten bol neveriaci,ateista a bol oddaný inej ideológii a teraz sa uchádza o Božiu milosť. Všetko sa posudzuje len z ľudského práva a ľudskej morálky. Tu je dôkaz akí sme podstatne iní ako náš odpúšťajúci Boh. Nedorástli sme a myslíme v nižších úrovniach . On sa zmilúva a odpúšťa. My vraj občas aj odpustíme, ale nezabúdame. Čo to je za pokrytectvo?
Boh chce, aby všetci ľudia boli spasení, pokiaľ my sme len zákonníci a málo sme pochopili. Najradšej by sme to zobrali do svojich rúk a vymysleli také či onaké prekážky. Prečo sme nedospeli k tomu, aby sme otvorili náruč každému, kto chce spoločenstvo s Bohom? Ježiš hovorí, že neprišiel pre spravodlivých - zdravých lebo tí nepotrebujú lekára. Naopak v nebi je väčšia radosť nad každým hriešnikom, ktorý robí pokánie ako nad spravodlivým, ktorý pokánie nepotrebuje.Pane, obmäkčuj nás Duchom lásky, aby sme napĺňali evanjelium Ježiša Krista. Nedaj nám posudzovať a súdiť iných, aby sme sami neboli súdení.
Pripomeňme si, že mladší zo synov cítil domov ako miesto izolácie. Skúsil však svet a odkopnutie svetom keď všetko premárnil. (Mnohí to cítia dnes už po štyridsiatke, keď sa ťažko dostávajú do zamestnania, lebo ich považujú za starých. Skutočne starí sa cítia byť zbytoční a ako záťaž spoločnosti, ktorá by sa ich najradšej zbavila.
Stratený syn sa vracia. Pokoril sa, čo je pod jeho dôstojnosť (ak ešte nejakú cíti a má). Môže mať opäť podiel na otcovom vlastníctve. Všimnime si však reakciu staršieho syna. Vracia sa umorený z celodennej práce. Počuje spev a tanec. Sluha mu referuje, že sa mu vrátil mladší brat a tak otec vystrojil veselie. Tak on, ktorý sa tu zodieral, všetko zveľaďoval a ktorému otec nedal nikdy kozliatko, teraz dal zarezať teľa a vystrojil hostinu a nečakal ani kým sa on starší vráti z poľa.? Pekná spravodlivosť.
Sme rozhorčení so starším synom, lebo akým právomsa tento rozruch deje? Kde je zdravý rozum? Kde je (ľudská) spravodlivosť? Darebák a pobehaj je oslavovaný a ten pracovitý je neuznaný. Ten čo mal byť potrestaný je oslavovaný. Čo je to za poriadok? Najlepšie by bolo zabuchnúť dvere a skryť sa. Tak ten čo si užíval a utrácal je teraz omilostený. Človeka chytá chtiac nechtiac závisť. Ale je čo závidieť?
Otcovi spolu so starším synom nerozumieme ani my . Nie je to v súlade s ľudskou morálkou. Dá sa naraz na všetko zabudnúť? Všetko odpustiť?
Áno my všetko posudzujeme z hľadiska ľudskej morálky a ľudského práva. Lenže Božie cesty nie sú našimi cestami Boh je iný ako sme my. On je milosrdný, žiada odpúšťať dokonca nepriateľom. Nie je dôležité „bývať“ s otcom, ale žiť v súlade s Jeho vôľou. Aj farizeji sršali zbožnosťou, ale nedovolili tým čo boli „vonku“ a chceli návrat k Bohu, aby ich Pán prijal. Koľko je poukazovania, že ten a ten bol neveriaci,ateista a bol oddaný inej ideológii a teraz sa uchádza o Božiu milosť. Všetko sa posudzuje len z ľudského práva a ľudskej morálky. Tu je dôkaz akí sme podstatne iní ako náš odpúšťajúci Boh. Nedorástli sme a myslíme v nižších úrovniach . On sa zmilúva a odpúšťa. My vraj občas aj odpustíme, ale nezabúdame. Čo to je za pokrytectvo?
Boh chce, aby všetci ľudia boli spasení, pokiaľ my sme len zákonníci a málo sme pochopili. Najradšej by sme to zobrali do svojich rúk a vymysleli také či onaké prekážky. Prečo sme nedospeli k tomu, aby sme otvorili náruč každému, kto chce spoločenstvo s Bohom? Ježiš hovorí, že neprišiel pre spravodlivých - zdravých lebo tí nepotrebujú lekára. Naopak v nebi je väčšia radosť nad každým hriešnikom, ktorý robí pokánie ako nad spravodlivým, ktorý pokánie nepotrebuje.Pane, obmäkčuj nás Duchom lásky, aby sme napĺňali evanjelium Ježiša Krista. Nedaj nám posudzovať a súdiť iných, aby sme sami neboli súdení.
Zapísal: Mgr. Štefan Urbašík