Ž 119/73-76: Tvoje ruky ma učinili a upevnili; urob ma chápavým, aby som sa naučil Tvojim príkazom. Uzrú ma bohabojní a budú sa tešiť, pretože očakávam Tvoje slovo. Viem, Hospodine, že sú Tvoje súdy spravodlivé, že si ma právom pokoril. Nech mi je útechou Tvoja milosť, podľa Tvojej reči svojmu služobníkovi!


1 Kor 2/12: My sme však neprijali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čo sme z milosti Božej dostali.


Téma: Žiť naplno.


Pán vám aj dnes mocne v mene Ježiš žehnaj.


Žiť naplno. My všetci čo sme tu po niečom takom túžime. To by bola paráda. Tento svet nám to radí, on nás, tak sa zdá miluje: žite naplno, život treba užívať naplno v oblasti obchodu, sexu, blahobytu, relaxu,... Človek, ktorý užíva život naplno je ten, čo sa zbavil ohľadu, predsudkov. Treba poštekliť bez zábran všetky svoje zmysly. Žiť naplno s vierou v Boha sa nenosí. Znie to dokonca pohoršlivo. Ľudia z náboženstva sa tvária ako trpitelia, nie ako tí čo si užívajú.

Kam idete ak sa chcete zabaviť, potešiť, odviazať, niečo nové zažiť?

Niekde na svetské podujatie, kde sa zabavíte, zatancujete si, zajete.

Všimli ste si čo sa deje na podujatí sveta (v domove dôchodcov, v meste, atď.)?

Tu dokážu ľudia stráviť aj 5 až 6 hodín, tu dokážeme aj ponocovať, zabudnú na neduhy, bolesti, aj na to, že ich bolí noha,... Spomenú si na to až, keď majú ísť do kostola, tu sa to nosí, tu je atmosféra nudy, ktorú treba spestriť smutnou tvárou, ochkaním.


1 Kor 2/9: Ani oko nevídalo, ani ucho neslýchalo, ani do srdca človeku nevstúpilo, čo pripravil Boh tým, ktorí Ho milujú.


Všeličo v tomto svete sme si zamilovali a pustili do srdca.


Ako vyzerá Božia predstava o plnom živote?

O svetskom užívaní vieme. To o čom hovorí Boh prekračuje všetky naše telesné hranice, to sa dá iba s vierou. Nie je to len hudba budúcnosti. Niektoré z týchto zasľúbení si už môžme do srdca pustiť teraz. Naše zmysly nám v tom nepomôžu, len pramálo. Telesný človek je prispôsobený pre veci tohto sveta. Božie veci: nedá sa to obliznúť, chytiť, ochutnať,.... – je to len teória => ak je to tak, ten človek má v sebe len ducha sveta. Ten, kto prijal ducha sveta je ním ovládaný, je to duch márnivosti,... tí, ktorí sú ním ovládaní idú do zahynutia.


Jn 5/19: Ježiš im teda odpovedal: Veru, veru vám hovorím: Syn nič nemôže činiť sám od seba, len čo vidí činiť Otca; lebo čo Otec činí, to podobne činí aj Syn.


Mt 7/13: Vchádzajte tesnou bránou, lebo priestranná brána a široká cesta vedie do zahynutia, a mnohí ňou vchádzajú; ale do života vedie tesná brána a úzka cesta, a málo je tých, ktorí ju nachádzajú.


Idú širokou cestou a so všetkou svojou veselosťou a rozpustilosťou idú do zahynutia.

1 Pt 5/8: Buďte rozvážni, bdejte! Váš protivník diabol obchádza ako revúci lev, hľadajúc koho by zožral.


Ich zmysly im to nemôžu zjaviť. Tento duch sveta má v smrti záľubu. Tí, ktorí ho majú nemôžu nájsť záľubu vo veciach Božích, v Božom Slove, v chvále.


Flp 4/4: Radujte sa v Pánovi vždy! Opakujem: radujte sa!


Nevedia nájsť túto radosť. Nemôžu žiť naplno plným životom, nerozumejú tomu čo sa im z plnosti dostalo. Prečo by si mali v ustavičnom plesaní už teraz užívať život? Duch sveta ich učí to sa v kostole nehodí, aby v kostole prejavili radosť. Zlostník a ľudia z náboženstva nám hovoria aby sme hľadali radosť vo svete, vo verejných domoch, v radovánkach tohto sveta a nie v chvále v Boha. My sme neprijali ducha zlostníka ale Ducha s veľkým D, aby sme vedeli z čoho sa máme radovať a z čoho plesať. Duch Svätý nás učí ako si nás Boh zamiloval, čo je to za milosť, dáva nám poznať čoho sa nám z milosti Božej dostalo a to prevyšuje všetky ponuky tohto sveta.


RADUJTE SA V PÁNOVI VŽDYCKY, OPAKUJEM RADUJTE SA.


Viete o čom sa tu hovorí? Ak sme prijali ducha sveta je nám blbé hovoriť o Božích veciach vo svete. Ak sme prijali Ducha Svätého musíme o tom hovoriť, zjavovať Božiu radosť. Tí čo prijali Ducha Svätého hovoria o tom čo sa im z milosti dostalo slovami Ducha Svätého.


1 Kor 2/14-16: Prirodzený človek, pravda, neprijíma veci Ducha Božieho, lebo sú mu bláznovstvom, a nemôže ich poznať, pretože ich duchovne treba posudzovať. Duchovný však posudzuje všetko, ale jeho nikto nemôže posúdiť; lebo kto poznal myseľ Pánovu, aby Ho učil? My však myseľ Kristovu máme!


Ten kto prijal Ducha Svätého má myseľ Kristovu a ten čo prijal ducha sveta nemôže ho posúdiť. Ak si prijal Ducha Božieho ty netrpíš v tomto svete komplexmi menejcennosti (ten človek má aj zo svojej viery mindrák). Ten kto prijal Ducha Svätého ide úzkou cestou a úzkou bránou vstupuje. Nepovažuje to za utrpenie: pozrite sa idem úzkou cestou, to je utrpenie, zarmucujúce, je smutní, ľutujme sa ... ale ja idem do večného života úzkou cestou. To je dôvod k radosti. Niesť kríž a nasledovať Pána, ne je zármutok, ak to takto robíš budeš s Pánom.

Viete čo to znamená, keď sa kresťan rmúti?

Neprijal Ducha Božieho a potom musí žiť len svoj smutný náboženský život a uteká do sveta aby sa trošku potešil a našiel odrobinku tej radosti (tam sa zabaví, usmeje,... a pôjde cestou zahynutia). Premýšľaj akého ducha si prijal? Tvoj vlastný život o tomto vydáva svedectvo. Máš odvahu žiť naplno s Bohom? Tí sa radujú a tešia z toho čo sa im dostalo.


1 Kor 13/12: Doteraz totiž vidíme len hmlisté obrazy, akoby v zrkadle, ale potom tvárou v tvár. Doteraz poznávam čiastočne, ale potom poznám tak, ako aj mňa poznal (Boh).


Skrze vieru môžeme zažívať niečo z toho čo bude potom dokonalé.


Flp 4/4: Radujte sa v Pánovi vždy! Opakujem: radujte sa!


NECH VÁM NIKTO NEVEZME RADOSŤ, ŽITE A UČTE SA ŽIŤ SO SVOJIM BOHOM.