Jer 17/5-8: Takto vraví Hospodin: Prekliaty je muž, ktorý dúfa v človeka telo robí svojou oporou, ale jeho srdce sa odvracia od Hospodina. Bude sťa borievka na púšti, a neuzrie dobro, ktoré príde; bývať bude na spáleniskách púšte, v krajine soľnatej a neobývanej. Požehnaný je muž, ktorý dúfa v Hospodina, ktorého nádejou je Hospodin. Bude ako strom zasadený pri vode, zapustí korene pri potoku, nebojí sa, že príde horúčava; lístie mu ostáva zelené, ani v suchých rokoch nemá starosti a neprestajne rodí ovocie.

Jer 2/21: Zasadil som ťa sťa šľachtenú révu, samé pravé semeno, ako si sa však zvrhla na cudzí divý vinič!

Téma: Plánky a preštepený

Boh vám aj dnes mocne žehnaj.

Predstavte si, že máte záhradu a rozhodnete sa, že si do nej zasadíte úžitkové stromy. Kúpite si pár sadeníc. Čakáte, že vám sadenice vyrastú a donesú šťavnaté plody. Zistíte ale, že vám vyrastú plánky, ktoré sú trpké, nedajú sa jesť. Je možnosť ich preštepiť. Alebo sa môže stať, že hruška, ktorá rodila dobré ovocie zdivela, splanela. Všetky tieto obrazy nám pripomínajú ľudský život.

Iz 43/1: Teraz však takto vraví Hospodin, tvoj Stvoriteľ, ó, Jákob, tvoj Tvorca, ó, Izrael: Neboj sa, lebo som ťa vykúpil, povolal som ťa tvojím menom; môj si ty!

Jer 2/21: Zasadil som ťa sťa šľachtenú révu, samé pravé semeno, ako si sa však zvrhla na cudzí divý vinič!

Iz 5/4: Čo ešte bolo treba spraviť na mojej vinici, čo by som nebol na nej urobil? Prečo doniesla trpčiaky, keď som čakal, že donesie hrozno?

Toto je svedectvo ako sa môže aj ušľachtilá réva zmeniť na plánku. Stane sa to vtedy, keď prestane poslúchať svojho Záhradníka a myslí si, že vie žiť z vlastného rozumu, ocitne sa mimo Božieho požehnania. Tak je to s Božím ľudom, ktorý sa spreneveril svojmu Bohu. Toto platí nielen pre ľudí z prvého vyvolenia ale aj pre ľudí druhého vyvolenia z novej zmluvy. Cirkev bola preštepená Duchom Svätým na Letnice ale potom sa otvorila svetu a prijala jeho maniere, slávu a pýchu. A vyvyšovanie je aj medzi bratmi a sestrami. Matka synov Zebedeových, ktorá chce aby jej synovia mali prvenstvo v nebi (Mt 20/20-28):

Mt 20/25-28: Ježiš ich však zavolal a riekol im: Viete, že vladári národov panujú nad nimi a mocnári vykonávajú svoju moc nad nimi. Medzi vami to tak nebude, ale kto by sa medzi vami chcel stať veľkým, bude vaším služobníkom, a kto by sa medzi vami chcel stať prvým, bude vaším sluhom. Ako ani Syn človeka neprišiel, aby Jemu slúžili, ale aby On slúžil a dal dušu ako výkupné za mnohých.

Toto je jasné Slovo ale kresťanstvo sa mu spreneverilo keď sa začal budovať mocenský hierarchický systém na spôsob sveta a aj oblečenie je na spôsob sveta, nechali sa zdraviť, bozkávať ruky, nechali miništrantov ísť pred sebou a za nimi idú páni. Tak kresťanstvo splanelo a začalo prinášať trpčiaky. Je tu ten nezmyselný, krutý pápežský systém plný uctievania náboženských vodcov a toto je už aj v reformovaných cirkvách a aj v charizmatických. Po prestúpení prvého systému prestúpil sa aj druhý (Mt 4/1-11):

Mt 4/8-9: A zase vzal Ho diabol na veľmi vysoký vrch, ukázal Mu všetky kráľovstvá sveta a ich slávu a povedal Mu: Toto všetko Ti dám, ak padneš a budeš sa mi klaňať.

Takýto diablov zvod prišiel aj na viditeľnú cirkev, ktorá sa zlakomila na slávu a bohatstvo tohto sveta. Splanelo a do tohto vbehli s nimi aj masy. Tento diblov blud mamony.

1 Pt 2/5-10: Vy sami ako živé kamene budujte sa na duchovný dom, sväté kňazstvo, aby ste prinášali duchovné obete príjemné Bohu skrze Ježiša Krista. Veď stojí v Písme: Ajhľa, kladiem na Sione uholný kameň, vyvolený, vzácny, a kto verí v Neho, nebude zahanbený. Tak vám, veriacim, je chválou, nevercom však je kameňom, ktorý zavrhli stavitelia, ale ktorý sa stal uholným kameňom, kameňom úrazu a skalou pohoršenia, lebo oni, slovu neposlušní, sa urážajú; to je teda ich určenie. Ale vy ste vyvoleným rodom, kráľovským kňazstvom, svätým národom, ľudom Jemu vlastným, aby ste zvestovali cnostné skutky Toho, ktorý vás povolal z tmy do svojho predivného svetla. Kedysi neboli ste ani len ľudom, a teraz ste ľudom Božím; žili ste bez zmilovania, a teraz ste došli zmilovania.

Povzbudzujme sa aj v tomto smere a prekročme istú hranicu. My niesme náboženskí trpáci, ktorým Boh vyárendoval miesto v kostole až do smrti a potom „zbožne“ zomrieť. Nerobili tam problémy, neprotestovali proti náboženským nariadeniam aj napriek tomu, že boli proti Božiemu Slovu. My sme živé Božie kamene v ktorých si Boh buduje svoj chrámy. My sami sa v nej máme stať kňazmi, zvestovať svedeckú službu.

Túžime niečím takýmto byť?

Chceme sa dať Bohom preštepiť?

My sme vyvoleným rodom Božím, kráľovským kňazstvom, svätým národom. Patríme Tomu, ktorý si nás z tmy povolal do predivného svetla. Nič nenasvedčuje tomu, že by nás niekto doma uznal kráľovským kňazstvom a myslíte, že to Boh s tým Slove prehnal? Neverte pocitom ani prostrediu, ktoré vás ponižuje. Ak tomu uveríte bude vás to ubíjať a nebudete môcť duchovne rásť. Neprijmete túto hru len pre vysokú náboženskú autoritu. Ak príjme človek hru, že nič neznamená pre Boha a pre tento svet – túto hru hrá s ľudmi diabol. Potom človek splanie ak tomu uverí. My sa musíme tomu vzoprieť a potom nás Boh preštepý nanovo Duchom Svätým. Prejdeme z tmy do predivného Božieho svetla. Na povel Boží prekročíme hranice tmy. Duch Svätý nám teraz otvára zrak a sluch aby sme počuli Jeho pozvanie, aby sme sa radovali z toho, teraz sme ľudom Božím, žili sme bez zmilovania ale teraz sme došli zmilovania.