Ž 139/14-18: Ďakujem Ti, že si ma predivne utvoril; divné sú Tvoje skutky. A moja duša to dobre vie. Neboli skryté moje kosti pred Tebou, aj keď som utvorený v skrytosti, utkaný v hlbinách zeme. Tvoje oči ma videli, keď som bol v zárodku, všetko to bolo napísané do Tvojej knihy, všetky dni boli vopred stanovené, hoci ešte ani jeden z nich nejestvoval. Aké vzácne sú mi Tvoje myšlienky, ó Bože, aký nesmierny je ich počet. Ak ich spočítam, viac ich je ako piesku, keď sa prebudím, ešte vždy som s Tebou.

Jn17/16: Nie sú zo sveta, tak ako ja nie som zo sveta.

Téma: Ide o viac, ide o Telo – Prekroč hranicu diel. IV.

Boh vám aj dnes mocne v mene Ježiš žehnaj.

Skvelí“ poslucháča neoklamávajú len seba ale aj okolie. Ľudia očakávajú, že poslucháči Slova Božieho, tí čo chodia do kostola budú iní. Keď zistia že to tak nie je zanevrú na Boha. Myslím, že tieto výčitky zo strany sveta poznáme. No neviem či si to uvedomujeme. Často sa podieľame na diskreditácii Boha a diskreditácii Jeho Slova. O tom premýšľajme.

Ak to človek myslí vážne musí prekročiť hranice a vykonať to čo Boh chce vo svojom Slove. Chce aby sme veci podľa Jeho Slova prakticky a reálne robili. Ak to takto budeme robiť ľudia poznajú, že Boh je dobrý. My máme myseľ Pánovu (1 Kor 2/16: My však myseľ Kristovu máme!) a sme bratia v Pánovi. Ako inak to chcete ukázať ako len praktickým životom? Ľudia už nie sú zvedaví na slová. Ako tradiční kresťania sme si to riadne ešte neuvedomili.

Ak neprekročil človek prvú hranicu, nemôže prekročiť prekročiť druhú hranicu. Prvá hranica = ak si neprekročil hranicu svojej telesnej rodiny, telesných vzťahov, vzťahov na pracovisku nemôžeš vnímať túto rodinu ako Telo Kristovo a nemôžeš pochopiť ani to, že ty máš úlohu v tomto Tele. Žiješ tu len vo formálnej príslušnosti k náboženstvu.

Pevne dúfam, že sme urobili prvý krok do rodiny duchovnej. Pozrite sa okolo seba. Čo vidíte? Vidíte človeka, ktorý má telo. To čoho sa môžeme dotknúť je telo a nie mena toho človeka. V tomto svete pokladáme telo za najdôležitejšie, je tu kult tela. Bojuje sa tu o super telo. Telo nie je nehmatateľné, duchovné. Telo je telom len vtedy ak vytvára celok. Predstavte si, že ruku amputujú a nechajú ju na niekoľko hodín mimo tela. Odumrie.

Existuje tu aj duchovné Telo (s veľkým T). Venujeme mu malú pozornosť alebo o ňom ani nevieme. Toto Telo patrí Kristovi, nežije sebe, ale Tomu, ktorého meno nosí a zjavuje Ho. Už ste si niečo takéto o sebe a svojom spoločenstve uvedomili? Boh si na každého z nás osobne robí nárok. Človek sa vzpiera tomuto Božiemu nároku, chce si zachovať nezávislosť, búri sa byť Telom Kristovým. O tomto Tele hovorí Pavel. Domáca úloha: 1 Kor 12/12-31.

1 Kor 12/12-31: Lebo ako telo je jedno a má mnoho údov, ale všetky údy tvoria jedno telo, aj keď ich je mnoho: tak aj Kristus. Veď aj my všetci v jednom Duchu sme boli pokrstení v jedno telo, či Židia alebo Gréci, či otroci alebo slobodní; a všetci sme boli napojení jedným Duchom. A veď ani telo nie je jeden úd, ale mnoho (údov). Keby noha povedala: Pretože nie som oko, nie som z tela - či zato nie je z tela? A keby ucho povedalo: Pretože nie som oko, nie som z tela - či zato nie je z tela? Keby celé telo bolo oko, kdeže by bol sluch? Keby celé (telo bolo) sluch, kdeže by bol čuch? Takto však Boh rozložil údy v tele, jeden každý z nich, ako On chcel. Keby však všetky (údy) boli jedným údom, kdeže by bolo telo? Takto je síce mnoho údov, ale jedno telo. Veď oko nemôže povedať ruke: Nepotrebujem ťa! alebo hlava zas nohám: Nepotrebujem vás! Ba čo viac: údy tela, ktoré sa zdajú slabšími, sú veľmi potrebné, a tie, ktoré sa nám zdajú menej cennými na tele, tým väčšmi si ich uctievame, a našim neslušným (údom) dostáva sa tým slušnejšieho odenia, ale naše slušné (údy) to nepotrebujú. Tak zostavil Boh telo, že zaostalému dal väčšiu česť, aby nebol v tele rozkol, ale aby údy navzájom rovnako sa starali o seba. A preto keď trpí jeden úd, spolu s ním trpia všetky údy; keď sa jednému údu dostáva oslava, radujú sa s ním všetky údy.

Vy (spolu) ste telo Kristovo a každý osve (Jeho) úd. Niektorých totiž ustanovil Boh v cirkvi: jedných za apoštolov, druhých za prorokov, tretích za učiteľov, potom ľudí divotvornej moci, ďalej s darom uzdravovať, pomáhať, spravovať a hovoriť (rôznymi) druhmi jazykov. Či sú všetci apoštolovia? Všetci proroci? Či sú všetci učitelia? Všetci divotvorcovia? Či všetci majú dary uzdravovať? Či všetci hovoria jazykmi? Či ich všetci vedia vykladať? Snažte sa však o vyššie dary! A ja vám ukážem ešte lepšiu cestu!

1 Kor 12/12: Lebo ako telo je jedno a má mnoho údov, ale všetky údy tvoria jedno telo, aj keď ich je mnoho: tak aj Kristus.

Naše telo alebo telo iného človeka je predobrazom Tela Kristovho. On hovorí toto - ak sa dívate na seba a na svoje telo tak vám hovorím, že je to ako s Telom Kristovým. My sme Telo Kristovo, ktorí sme boli jedným Duchom pokrstení.

To, že ste všelijakí vás nesmie zmiasť. Nijaká časť sa necíti menejcenná. Ani váš žalúdok sa nepýta prečo nie je ucho. Údy tohto Tela sú stvorené pre Božie kráľovstvo a večný život. Ty si stvorený pre Božie kráľovstvo a večný život. Vy máte zjavovať Božie kráľovstvo a večný život.

Cítime to takto, dokážeme to takto reálne prežívať?

Dokážeme si takto vzájomne slúžiť, podopierať sa, brániť sa?

Tesne pred zlapaním sa Ježiš modlil a hovoril:

Jn 17/16: Nie sú zo sveta, tak ako ja nie som zo sveta.

Toto platí dodnes. Tí čo sa stali Ježišovi učeníci sú svetom neuznávaní ale presne títo tvoria Telo Kristovo. Boh úžasne prekročil hranice a my, ktorí tu sedíme a nie sme zo sveta aj keď tu reálne sedíme, ale v skutočnosti nie sme zo sveta.

Prečo sa potom „trasieme“ sa za majetkom?

Cítime to, že sme zo sveta alebo, že sme z Božieho kráľovstva?

Alebo patríme tomu Telu, ktorého hlavou je jedine Pán?

Pravá cirkev nepropaguje samú seba, ale zjavuje Krista, neprispôsobuje sa manieram sveta. Ide CESTOU LÁSKY. Ak tu nebude láska všetka usilovnosť Tela vyjde na márnosť.

Je veľmi dôležité prekročiť hranice, keď nás Boh volá. Začnime sa vzájomne poznávať ako Telo Kristovo. Keď sa pozrieme okolo seba vidíme údy Tela Kristovho. Začnime to takto vnímať. Je to nová duchovná realita, ktorú sa musíme učiť rozprávať.

Musíme sa naučiť s touto duchovnou realitou žiť s láskou.

Jn 15/19: Keby ste boli zo sveta, svet by miloval, čo je jeho; ale že nie ste zo sveta, lež ja som si vás vyvolil zo sveta, preto vás svet nenávidí.