2 Jn/4-6: Veľmi som sa zaradoval, že som medzi tvojimi deťmi našiel také, čo chodia v pravde, ako sme prijali prikázanie od Otca. A teraz, Kýria, nie ako by som ti písal nové prikázanie, ale to, čo sme mali od počiatku, prosím ťa: milujme sa vospolok! A to je láska, aby sme chodili podľa Jeho prikázaní. A to je prikázanie, ako ste počuli od počiatku, aby ste chodili v ňom.

2 Kor 13/5: Samých seba vyskúšajte, či ste vo viere; samých seba preskúmajte. Či nepoznávate na sebe, že je vo vás Ježiš Kristus? Ak nie, znamená to, že ste sa presvedčili.

Téma: Prekroč hranice III. – Od tela, rezňov k Pánovi

Sme strašení a vystríhaní predtým, aby sme prekročili hranice. Za prekročenie hraníc sa platí pokuta. Ja vás nabádam k „trestnému činu“. Predstavte si, že je človek chorí a musia mu operovať chlopňu, lebo ak nie za pár dní môže zomrieť. Táto informácia mu nie je nič platná, keď na tú operáciu nepôjde.

Skutočne nestačí, keď len niečo vieme. Ak je to tak potom je nám to figu borovú platné. Učeníkom sa nestaneš, že si zbožne niečo prečítaš v knižke a vieš o tom aj porozprávať. Ale učeníctvo sa dokazuje nekompromisnou poslušnosťou a keď ťa Boh povolá, aby si prekročil hranicu. Nie je to nahromadenie vedomostí. Je to uspôsobenie Duchom Svätým na to byť Božím dieťaťom a podľa toho sa správať.

Mt 12/46-50: Keď ešte hovoril k zástupom, ajhľa, Jeho matka a bratia stáli vonku a žiadali si hovoriť s Ním. I povedal Mu ktosi: Ajhľa, Tvoja matka a Tvoji bratia stoja vonku a žiadajú si hovoriť s Tebou. Ale On odvetil tomu, ktorý Mu to hovoril: Kto je moja matka? A kto sú moji bratia? Ukázal rukou na svojich učeníkov a riekol: Ajhľa, moja matka a moji bratia. Lebo každý, kto činí vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach, mi je bratom aj sestrou, aj matkou.

Mk 3/31-35: Tu prišla Jeho matka a Jeho bratia; zostali vonku a poslali po Neho. Zástup, ktorý sedel okolo Neho, Mu povedal: Ajhľa, Tvoja matka a bratia i sestry sú vonku a hľadajú Ťa. A On im odpovedal: Kto je moja matka a moji bratia? A poobzerajúc sa po tých, čo sedeli okolo Neho, povedal: Ajhľa, moja matka a moji bratia! Lebo kto činí vôľu Božiu, ten mi je bratom aj sestrou aj matkou.

V príbehu Ježiš prekročil hranice a nejde sám ale posiela človeka. Žiadna audiencia sa konať nebude. Ježiš to otvorí v 48 verši:

Mt 12/48: Ale On odvetil tomu, ktorý Mu to hovoril: Kto je moja matka? A kto sú moji bratia?

V 50 verši prichádza vysvetlenie:

Mt 12/50: Lebo každý, kto činí vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach, mi je bratom aj sestrou, aj matkou.

Myslíme si, že mi by sme to nikdy neurobili. Zdá sa, že sme citlivejší ako Ježiš. Je to za našimi hranicami a bojíme sa tam vykročiť. No my ich musíme prekročiť, lebo iba tak môžeme tvoriť reálne Božiu rodinu ak to neurobíme nebude to tak. My sa vnímame ako členovia nejakého náboženstva, vnímame sa formálne, neosobne, sucho. Utekáme na autobus, tam nás niečo čaká, nie teraz. Neurobili sme krok pre prijatie reálneho duchovného spoločenstva. Rozhodujú naše telesné, rodinné vzťahy, zväzky, toto má v našom živote prioritu. Ak sme učeníci Ježiša Krista musíme prehodiť priority. Tí z nasej rodiny, ktorý neprijali Ježiša Krista v našich duchovných veciach nemajú mať rozhodujúce slovo. Ľudsky ich máme radi, milujeme ich, pomáhame im,... Nemôžu nás uväzniť v týchto vzťahoch. Musíme urobiť rodinu tých, ktorí činia Božiu vôľu Otcovu. Takže ja som brat Jano a vy ste moje sestry a bratia. Možno to pôjde ťažko ale z Božej milosti sa to isto podarí. My budeme nasledovať nie farára ale Ježiša Krista.

Mt 12/26: Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje, a kde som ja, tam bude i môj služobník. Ak mi niekto slúži, uctí ho Otec.

Jn 8/12: Potom zase prehovoril k nim Ježiš: Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života.

1 Pt 2/21: lebo na to ste boli povolaní; pretože Kristus trpel za vás, dal vám príklad, aby ste nasledovali Jeho šľapaje.

Aby nasledovanie tých šľapají nebola len formalita:

1 Kor 6/17: Kto sa pripojí k Pánovi, je s Ním jeden Duch.

My sme sa pripojili nie k tomuto svetu ale k Pánovi. Alebo sme sa k Nemu nepripojili? Cítite osobné pripojenie k Pánovi alebo ho necítite? Ste v miestnosti, kde sú moji bratia a sestry (Mt 12/50: Lebo každý, kto činí vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach, mi je bratom aj sestrou, aj matkou.) alebo sme v miestnosti, kde sa dožadujeme rodiny po tele a krvi. Ide o vytrhnutie z rodín a telesných poviazaností. My sme sa pripojili k Pánovi a to musí pre nás niečo podstatné znamenať alebo azda nie? Teraz musíme potvrdiť, že to niečo znamená a musíme prekročiť hranice a bez Pána by sme to neurobili.

1 Kor 2/16: My však myseľ Kristovu máme!

- toto si musíme náležite uvedomiť. Uvedomte si, že došlo k premene mysle. To čo nosíme v hlave nie je moja myseľ, to je už do značnej miery premenené a čím ďalej tým viacej máš myseľ Pánovu. Či veríš tomu? Vieš to na sebe rozpoznať?

Gal 2/20: Nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus.

Pavel s úžasom hovorí, že prekročil som hranice, mám nový život v Pánovi a nie ja ale On rozhoduje v mojom živote. Dnes prekročíme hranice: budeme sa nazývať bratmi a sestrami. Budeme sa pýtať na svoje mená, zabudnime na svoj vek a postavenie. Zabudnime na to za čo sme sa skrývali, aby nám všetci dali pokoj. Teraz nás ako každú nedeľu nervózne čakajú, kedy už konečne prídeme a prestrieme na stôl, veď to je naša povinnosť.



Skúmajte sa či stojíte vo viere, alebo nespoznávate, že je vo vás Ježiš Kristus.