Lk 15/14-8: Keby niekto z vás mal sto oviec a stratil by jednu z nich, či nenechá deväťdesiatdeväť na pustatine a nejde za stratenou, kým ju nenájde? A keď ju nájde, položí si ju s radosťou na plecia; potom, príduc domov, zvolá si priateľov a susedov a povie im: Radujte sa so mnou, lebo som si našiel stratenú ovcu. Hovorím vám: taká bude radosť v nebi nad jedným hriešnikom, ktorý činí pokánie, ako nad deväťdesiatdeväť spravodlivými, ktorí nepotrebujú pokánie.


Lk 15/26-28: I zavolal si jedného zo sluhov a vyzvedal sa, čo je to. A ten mu povedal: Prišiel ti brat a otec zabil vykŕmené teľa, že ho dostal zdravého. Nato sa tento nahneval a nechcel vojsť. Ale otec vyšiel a prehováral ho.



Téma: Najúžasnejší zážitok – diel II.: PREDSUDKY



Každý z nás má svoje predsudky: ako má fungovať svet, rodina, sociálny a právny systém a ako majú fungovať naši rodinní príslušníci a spolupracovníci. A tak sa skoro nikdy nevieme zhodnúť, nechceme upustiť zo svojich predstáv. Panuje medzi nami nespokojnosť. My to robíme dobre a on to robí nie dobre a mal by to robiť inak. Toto sú predsudky. Predsudok je sebecká zaslepenosť, ktorá neumožňuje milovať niekoho taký aký je a robiť mu z lásky skutky.


Vráťme sa k príbehu o stratenom synovi. Túžba po domove bola taká veľká, že diablova moc prestala mať naňho moc. Potom syn prežíva najúžasnejší zážitok, keď mu otec otvára náruč. Dáva mu prsteň, rúcho, obuv a pripraví mu hostinu. To by mal byť šťastný koniec.


Starší syn verne ostáva pri otcovi, nie je to vetroplach. On aj teraz pracuje. Slovo hovorí:


Lk 15/25: Starší syn bol na poli. Keď sa vracal a približoval k domu, počul hudbu a tanec.


Predstavte si, že ráno odchádzate do práce, nikto sa na nič nechystá. Idete za povinnosťami, vrátite sa unavený domov a tam je zábava. Nikto si nerobí starosti s prácou, nikto si na vás nespomenie, nikto vám nedal mobilom vedieť, že je tam hostina a, že máš prísť. Ako by ste sa cítili?


Lk 15/26: I zavolal si jedného zo sluhov a vyzvedal sa, čo je to.


Nenávisť, závisť, zloba z neho vrie.


Lk 15/27: A ten mu povedal: Prišiel ti brat a otec zabil vykŕmené teľa, že ho dostal zdravého.


Nechcel vojsť:


Lk 15/28: Nato sa tento nahneval a nechcel vojsť. Ale otec vyšiel a prehováral ho.


Ku nemu vychádza otec. Syn prežíva pocit krivdy, odmieta vojsť do domu.


Lk 15/29-30: On však odpovedal otcovi: Pozri, koľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvojho rozkazu, ale nikdy si mi nedal ani kozliatko, aby som sa poveselil s priateľmi; keď však prišiel tento tvoj syn, ktorý ti prehýril majetok s neviestkami, zabil si mu vykŕmené teľa.


Aký dôvod mám aby som sa tešil? Čo si o mne pomyslia priatelia? Nebudú mať ku mne úctu. Má pocit, že to od otca bolo nespravodlivé. My ho chápeme, sme z toho istého cesta, my čakáme takúto spravodlivosť. Otec je medzi synmi ako medzi mlynskými kameňmi.

Lk 15/31: Ale otec mu povedal: Dieťa moje, ty si vždy so mnou, a všetko, čo mám, je tvoje; ale patrilo sa nám veseliť a radovať.


Je to pre nás presvedčivý argument? Môže to utíšiť synovu boľačku? Uspokojilo by vás to? Odložme svoje predpísané náboženské frázy, odpovede. Je to čo hovorí otec v súlade s vašimi predstavami? Hriešneho človeka to nemôže uspokojiť. Hriešny človek vraví čo ja mám z toho, keď si ma takto nevyvýšil pred priateľmi? Čo ja mám z týchto slov, nie sú len klišé, aby si mi zapchal ústa? Otec pridáva ešte jeden argument:


Lk 15/32: Lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil; bol stratený, a našiel sa.


Brat si užíval to čo svet vykrikuje, že to je to najzaujímavejšie. Keď padol na dno prišiel domov. Starší syn sa javí ako nezaujímavý, neskúsený trpák, ktorý nerozumie a zožiera sa závisťou. Ak chcete pochopiť tento príbeh musíte zájsť až na jeho okraj. Lebo až tu pochopíte čo je to mať predsudky, pozerať sa na niekoho cez prsty náboženstva. Predsudky mal aj mladší syn, tie ho vyhnali z domu, bez ohľadu ako sa otec cíti, to nie je zaujímavé, zaujímavé je len to čo ja cítim. Predsudky mal aj starší, ktorý s ním nepočítal, vyškrtol ho zo zoznamu obyvateľov domu a chcel ho vyškrtnúť aj z otcovho srdca a vôbec ho nezaujíma, že sa našiel.


Predsudky nám bránia odpustiť a s láskou pomáhať, milovať. Posudzuje sa, keď ich máme a diabol ich využíva nato aby zabil lásku. Premýšľajte o tom a predkladajte to v modlitbách Pánovi.