Lk 15/8-10: Alebo: niektorá žena má desať grošov. Keby stratila jeden, či nezažne sviecu, nezametá dom a nehľadá usilovne, dokiaľ (ho) nenájde? A keď ho nájde, zvolá si priateľky a susedy a povie: Radujte sa so mnou, lebo som našla groš, ktorý som stratila. Hovorím vám: taká radosť býva pred anjelmi Božími nad jedným hriešnikom, ktorý činí pokánie.


Lk 15/20: I vstal a šiel k otcovi. Keď bol ešte ďaleko, uvidel ho otec, zľutoval sa, pribehol, padol mu okolo krku a vybozkával ho.



Téma: Najúžasnejší zážitok



Keď sa ľudia cítia unudení, neinšpirovaní svojich okolím idú niekde do iného prostredia. Umelci tomu vravia, že sa idú inšpirovať. Tí ľudia sú unudení stereotypom. Vrátia sa plný zážitkov, no po čase spomienky vyblednú a vrátia sa do starých koľají.


Keď niečo zažijeme môže sa stať, že to zmení náš spôsob života. Pozrime sa na príbeh o márnotratnom synovi. Je to príbeh o nás, reprízuje sa tisícročia znovu. Hovorí o mladom človeku, ktorý vyrastá doma vo svojej rodine. Potom príde chvíľa, keď mu v tom dobre známom prostredí začne všetko vadiť, zdá sa mu málo zaujímavé, nudné, zovšednie mu. Ako by ho niekto okradol o radosť z lásky otcovej. Jeho duša sa podobá na vykradnutý obchod. A ten čo ho vyraboval mu tam vložil vírus nespokojnosti, žiadostivosti. On potrebuje nové zážitky, nové vzrušenie. Tak ho ten vírus ovládol. Potom išiel k Otcovi a povedal mu: Otče, daj mi podiel z majetku, ktorý mi patrí. (Lk 15/12). Otec žije, nie je na smrteľnej posteli, je pri plnej sile a vedomí – je to bezočivosť, je to bezcitnosť. Predstavte si, že by prišlo tak vaše dieťa, strhla by sa kuca–paca. V Slove sa to nestalo, Otec nevytýka, neobviňuje, vychádza mu v ústrety. A (otec) rozdelil im majetok. (Lk 15/12). Po nemnohých dňoch odsťahoval sa syn do ďalekej krajiny - Po nemnohých dňoch zobral mladší syn všetko, odsťahoval sa do ďalekej krajiny. (Lk 15/13). Tu si môže naplno užívať život, nik ho tam nepozná, žiadny vyčítavý pohľad otca. Každá sláva trvá tri dni – nezabudnite, netrvá to naveky. A tam v hýrení premrhal si imanie. (Lk 15/13) Je v ďalekom svete, je na dne, je nula, je nič. V tej exotickej, úžasnej krajine je obrovská nezamestnanosť, nemôže sa postaviť na vlastné nohy, uchytiť - toto je realita. Je to ako bublina, ktorá hrá dúhovými farbami, keď do nej pichneš, stratí sa – takto je to s imidžovým svetom. V krajine nastal hlad: Keď už všetko premrhal, nastal v tom kraji veľký hlad a on začal núdzu trpieť. (Lk 15/14) – v cudzom svete je jedno či zomrieš hladom, keď sa tak človek rozhodne. Išiel teda a uchytil sa u jedného z občanov toho kraja, a ten ho poslal na pole svine pásť. I žiadal si naplniť brucho odpadkami, ktoré žrali svine, ale nik mu nedal. (Lk 15/15-16) – ten človek sa rozhodol prežiť. Odmietli mu odpadky samostatne naservírovať, musel sa spriateliť so sviňami, s tými pri válove, ak chcel prežiť. Začalo to s fanfárami, so vztýčenou hlavou a skončilo to bez budúcnosti, na dne. Špinavý a hladný rozmýšľa o svojom živote – čo urobil, čo vykonal.

Lk 15/17: Vtedy vstúpil do seba a povedal si: Koľko nádenníkov má hojnosť chleba u môjho otca, a ja tu hyniem hladom. Rozhodol sa, že sa vráti domov a poníži sa. Spomienka na otca je silná. Diabol to s ním nevzdáva ani teraz. Šepká mu buď hrdý, neponíž sa, je jedno či budeš nula tu alebo nula tam, tam ťa nik nečaká – to je hlas toho, ktorý ho nainfikoval bezohľadnosťou. Rozhodol sa: Vstanem, pôjdem k otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i proti tebe a nie som viac hoden menovať sa tvojím synom; prijmi ma ako jedného z nádenníkov. (Lk 15/18-19) – to je obraz duchovného víťazstva nad diablom i nad ľudskou hrdosťou, človečinou. Toto je duchovný zážitok, ktorý ho poznamená na celý život – úprimná pokora a pokánie. Takto duchovne premenený ide domov a vie, že jedinú budúcnosť má doma. V pokore a pokání vybral sa z ďalekej a exotickej krajiny domov.

Lk 15/20: I vstal a šiel k otcovi. Keď bol ešte ďaleko, uvidel ho otec, zľutoval sa, pribehol, padol mu okolo krku a vybozkával ho.

- žiadne výčitky, pochybovanie, pochybnosti o úprimnosti jeho zmýšľania – štimuje to s našim myslením? Asi sotva. Padá do jeho náruče so slovami: A syn mu povedal: Otče, zhrešil som proti nebu a proti tebe a nie som viac hoden menovať sa tvojím synom. Ale otec rozkázal sluhom: Prineste rýchlo najkrajšie rúcho a oblečte ho; dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy; potom vezmite vykŕmené teľa, zabite ho a jedzme a veseľme sa. (Lk 15/21-23)


- toto bol najväčší zážitok, ktorý sa naveky vryl do jeho mysle – LÁSKA OTCOVA, ktorú nevidel, o ktorú ho chcel diabol obrať a skoro sa mu to podarilo. Pozrite sa na svoje rodiny, na tých, ktorí pohŕdajú Božou Otcovou láskou, Slovo Božie za nič nemajú a sľubujú si zážitky útekom do sveta. Nie sú to tí čo nájdu pád a stroskotanie? Modlite sa za nich, aby padli na dno a túžili po návrate k SVOJMU OTCOVI. Nepadli ešte na dno a myslia si, že nudné náboženstvo nepotrebujú. Pokračovanie nabudúce.