Jn 4/35-38: Či sami nevravíte, že ešte štyri mesiace, a príde žatva? Ajhľa, hovorím vám, pozdvihnite oči a hľaďte na polia, že sa zabeleli k žatve. Žnec už dostáva mzdu a zbiera úrodu pre večný život, aby sa rozsievač i žnec spolu radovali. V tomto je totiž pravdivé slovo, že iný rozsieva a iný žne. Ja som vás poslal žať, kde ste nepracovali; iní pracovali, a vy ste vstúpili do ich práce.


Ez 37/3: I povedal mi: Človeče, môžu tieto kosti ožiť? Povedal som: Hospodine, Pane, Ty to vieš!



Téma. Boží dejepis



Ak sa chcete niečo v tomto svete dozvedieť o minulosti nasmerujú vás na Kroniku ľudstva (farár ju ukázal). Možno nič nie je tak zdeformované, prekrútené ako dejepis. Prekrúcame, dávame tomu iný zmysel...podľa toho aká je doba a kto je pri moci. Konkurovať mu môže len právo, ktorého paragrafy si môžeme prispôsobiť ako sa nám hodí. Dejepis Božieho Slova nie je prikrášlený, prekrútený ....je to história Božieho konania, Božích skutkov - to je v centre pozornosti. Aj dnes sa budeme pozerať do Božieho dejepisu aby sme vedeli to čo chce Boh.


V roku 598 pred n. l. padli Izraelci do Babylonského zajatia. Aj Ezechiel, mladý muž. V piatom roku vyhnanstva bol povolaný za proroka, mal zhruba 30 rokov. Videl ruku Jahveho nad sebou, otvorili sa mu nebesá, burácal pri tom vietor. Na začiatku zvestuje pád svätého národa a pád Jeruzalema pre hriechy ľudu.

Ez 2/3-4: Riekol mi: Človeče, posielam ťa k Izraelcom, k odbojnému národu, ktorý sa vzbúril proti mne. Oni ako aj ich otcovia odpadli odo mňa až do tohto dňa. Synovia majú drzú tvár a zatvrdnuté srdce. K nim ťa posielam. Povedz im: Takto vraví Pán, Hospodin!


Ezechiel drví posledné nádeje, ktoré ľudia uchovávajú, spoliehajú sa na svoju uprednostnenosť. Do zajatia prichádza aj kráľ, chrám je zrútený, mesto je v ruinách.

Ez 2/10: Rozvinul ho predo mnou. Bol popísaný na prednej a zadnej strane a mal nadpis: Nárek, vzdych a beda.


Nepriatelia si začali povrávať:


Ez 36/2: Aha, večné výšiny sa stali našim vlastníctvom!


Národ začal vytriezvievať so svojich bláznovstiev, uvedomovali si hĺbku pádu a v tom čase dal Jahve prorokovi nové Slovo, Slovo zasľúbenia: Slovo, ktoré potešuje, dvíha. Ezechiel má nové videnie – údolie, kde sú len kosti, bez zbytku mäsa, vybielené kosti – pohľad na ne bol zdrvujúci. Jahve sa opýtal Ezechiela: Môžu tieto kosti ožiť? Ale on sa nerobí múdrim, nehrá sa na vševedka, zbožného zákonníka, necíti sa byť kompetentný aby nad kosťami vyriekol svoj názor, pocity, súd. Hovorí: Hospodine, Pane, Ty to vieš! On to nevie, netrúfa si o tom hovoriť. Prorok čaká na Božie Slovo. Jahve mu hovorí:


Ez 37/4-6: Riekol mi: Prorokuj o týchto kostiach a povedz im: Suché kosti, čujte slovo Hospodinovo! Takto vraví Hospodin, Pán, týmto kostiam: Ajhľa, ja vovediem do vás ducha a ožijete, položím na vás šľachy a obložím vás mäsom, natiahnem na vás kožu a dám do vás ducha; ožijete a poznáte, že ja som Hospodin.

5 M 32/39-40: Pozrite teraz, že ja, len ja som, a nieto Boha okrem mňa; ja usmrcujem, ja obživujem, ja raním a ja uzdravím, a nikto z mojej ruky nevyslobodí. Lebo ja k nebu zdvíham svoju ruku a hovorím: Ja žijem naveky!

Z pohľadu ľudského rozumu to vyzeralo beznádejne. Pre Boha nie je nič nemožné.

ON JE STVORITEĽ, OŽIVOVATEĽ

PRE NEHO NIE JE NIČ NEMOŽNÉ


Ezechiel vidí hrkotať suché kosti, dávajú sa do kopy. Boh ich oživuje, dáva im svojho Ducha. Je to nová Božia realita a on ju nesie ako živé proroctvo pred svoj národ: Boh vás pospája, vráti vám život, postará sa o vás, vy ste v Jeho ruke a nikto nemá moc vytrhnúť vás z tade. Na národ izraelský to prišlo pre jeho hriechy, neprišlo to pre to, že tu bol silný babylonský kráľ, ktorý si podmanil Izrael ale bolo to pre ich hriechy. O tom žiadna Kronika ľudstva nehovorí. Keď ste študovali dejepis dočítali ste sa, že to a to prišlo na nich pre ich hriechy? A to všetko prišlo na nich pre tvrdosť sŕdc.


Odumreté kosti v našich rodinách, v údolí tohto zboru, v náboženstve, na našich pracoviskách, v školách, tých, ktorí napáchli pohanským zmýšľaním a spôsobmi života. Kresťanstvu ostalo horekovanie a bedákanie za zvuku piesní. Aj nad týmto kresťanstvom môžeme lámať palicu. Ak sa pozrieme do Božieho dejepisu nájdeme zasľúbenie aj pre suché kosti, ktoré ak sa dajú na pokánie môžu ožiť.


PRE BOHA A U BOHA NIE JE NIČ NEMOŽNÉ.


Chceš mať podiel na oživovaní týchto kostí? Pros aby ťa zachvátil oheň Svätého Ducha, o dary Svätého Ducha, o trpezlivosť a lásku, ktoré ti nedovolia utiecť keď sa všetko nedeje podľa tvojej vôle. Ovocie na žiadnom strome nevyrastie z jedného dňa na druhý. Je to čas, ktorý neurčí človek. Ver, že strom zarodí, aj tvoj dom, miesto kde pracuješ časom môže ožiť, zakvitnúť, priniesť ovocie.


PRACUJ, MODLI SA A ČAKAJ NA TO a Boh to svojím časom dá do poriadku, ty nebudeš zahanbený. Ten ktorý je netrpezlivý, kto utečie, kto hľadá svoj prospech, náboženskú slávu, svoju horlivosť,...bude strom bez ovocia, ktorý nie je hodný pre Božie kráľovstvo. Ten kto je netrpezlivý a utečie, ten nebude vidieť ovocie pri suchých kostiach nikdy.