1 Jan 4/7-10: Milovaní, milujme sa, pretože láska je z Boha, a každý, kto miluje, z Boha sa narodil a pozná Boha. Kto nemiluje, nepoznal Boha, pretože Boh je láska. V tom sa prejavila Božia láska k nám, že svojho jednorodeného Syna poslal Boh na svet, aby sme žili skrze Neho. V tom je láska, že nie my sme milovali Boha, ale že On miloval nás a poslal svojho Syna ako obeť zmierenia za naše hriechy.

1 Jan 4/18: V láske nieto strachu, ale dokonalá láska vyháňa strach.

Téma: Privilegovaní a rozklepaní- Strach a bázeň – 2. diel 

 

Boh vám mocne žehnaj.

Kedy si sa naposledy rozklepal?

Bolo to dávno alebo nedávno a prečo to bolo?

Možno bol ohrozený tvoj život, možno si bol v slepej uličke, možno ti niekto zomrel, možno sa zrútil tvoj citový alebo rodinný život. Keď sa niečo takéto deje, rozklepali sme sa, vyvoláva to zmätok, strach z neznámeho. Končí sa naša frajerina, sebavedomie, múdrosť aj formálne náboženstvo. Ukáže sa, že Boh z formálneho náboženstva je vzdialený, je len teória.

Cez svedectvo sa pozrieme prečo sa to deje.

Iz 59/1-2: Ajhľa, ruka Hospodinova nie je prikrátka zachraňovať, a Jeho ucho nie je tak nedoslýchavé, aby nepočulo. Ale vaše neprávosti sa stali hrádzou medzi vami a vaším Bohom! Vaše hriechy zakryli Jeho tvár pred vami takže nepočuje.

1M 1/31: A Boh videl všetko, čo učinil, a hľa, bolo to veľmi dobré.

-         bolo to veľmi dobré pre Boha, ktorý je čistý, dokonalý, svätý; tak to bolo veľmi dobré aj pre človeka a nemohol tam byť ani strach z neznámeho Boha

-         človek cítil Božiu lásku, mal s nim priame spoločenstvo

-         po páde vníma Boha ako nepriateľa, neznámeho z ktorého má strach, chce sa ukryť pred Bohom, nedokáže odhadnúť reakciu Boha

1M 3/8: Keď začuli kroky Hospodina Boha, chodiaceho za podvečerného vánku po záhrade, skryl sa človek a jeho žena pred Hospodinom Bohom medzi stromy záhrady.

Boh kladie vystrašenému, vystresovanému človeku otázku: Kde si? (to ako keby vravel: stratili sme kontakt, spoločenstvo). To nie je o tom, že sa Boh nevyzná v záhrade, ktorú stvoril. Si smiešny, trápny, keď sa hráš na skrývačku a myslíš, že sa predo Mnou niekde skryješ. Človek má strach, má problém aj so svojou nahotou.

Ten skutok im to odhalil.

1M 3/12-13: Žena, ktorú si mi dal, aby bola  pri mne, dala mi zo stromu; i jedol som. Nato riekol Hospodin Boh žene: Čo si to urobila? A žena odpovedala: Had ma podviedol; nuž jedla som.

Koľko krát sme túto výhovorku použili v našom živote. Ani Eva nechce v tom ostať sama, posunula zodpovednosť ďalej. Poznáte túto hru, nezdá sa vám toto  pohadzovanie veľmi známe. Je to ako príslovečný horúci zemiak.

- domáca úloha: 1 M kapitola 3

Boh sa na konci 3 kapitoly ujíma človeka a vysvetľuje mu situáciu v ktorej sa ocitol:

1M 3/14-24: Vtedy riekol Hospodin Boh hadovi: Pretože si to urobil, prekliaty budeš nad všetok dobytok i nad všetky poľné  zvieratá. Po bruchu sa budeš plaziť a prach budeš hltať po všetky dni svojho života. Položím nepriateľstvo medzi teba i ženu, medzi tvoje potomstvo  a jej potomstvo; ono ti rozmliaždi hlavu a ty mu schvatneš pätu.

Žene riekol: Veľmi ti  rozmnožím ťažoby v tvojom tehotenstve; v bolestiach budeš rodiť deti a budeš túžiť za svojím mužom, ale on bude vládnuť nad tebou.

A Adamovi riekol: Pretože si poslúchol hlas svojej ženy a jedol si zo stromu, čo som ti zakázal: Nebudeš jesť z neho! – pre teba bude pôda prekliata s námahou sa z nej budeš živiť. Ba tŕnie a hložie bude ti rodiť a poľné byliny budeš jedávať. V pote  tváre budeš jesť chlieb, kým sa nevrátiš do zeme, lebo z nej si vzatý, pretože si prach a do prachu sa vrátiš. Adam nazval svoju ženu Evou, lebo ona sa stala matkou všetkých živých. Hospodin Boh učinil Adamovi a  jeho žene odevy z kože a zaodel ich. Hospodin Boh však riekol: Hľa, človek je už ako jeden z nás, keďže pozná dobro i zlo. Aby však teraz nenačiahol ruku, aby nevzal a nejedol zo stromu života a aby nežil večne, poslal ho Hospodin Boh von zo záhrady Éden obrábať pôdu, z ktorej bol vzatý. Potom zahnal človeka a na východ od záhrady osadil cherubov s blýskavými plamennými mečmi, aby strážili cestu k stromu života.

Hriechom porušený človek svojmu Bohu nerozumie.

Stará zmluva často hovorí o strachu, keď sa človek stretne s Bohom.

Božie Slovo hovorí o poslušnosti, ako o ceste späť k Bohu. To je východisko z tejto zapeklitej situácie.

Boh nepotreboval junce, ale je to výučba k poslušnosti.

1Sam 15/22: Má vari Hospodin takú záľubu v zápaloch a zábitkoch ako v poslušnosti voči hlasu Hospodina?

Hľa, poslušnosť je lepšia ako obeť a počúvanie lepšie ako tuk baranov.

On hovorí svojmu ľudu:

1M 19/5-6: Ak ma budete teraz skutočne poslúchať a zachovávať moju zmluvu, budete mi vlastníctvom medzi všetkými národmi, lebo celá zem je moja. Vy mi budete kňazským kráľovstvom a svätým národom.

Myslíte, že Boh klame, ukazuje falošnú cestu, nemyslí to vážne? Ak je tu toto zasľúbenie tak je jasné, že ak pôjde cestou poslušnosti dostane sa k Bohu. Pochopí človek, že Boh nie je nepriateľ ale pomocník, útočisko, ochranca.

Ž 46/2-4: Boh nám je útočiskom a silou, pomocou v súžení vždy osvedčenou. Preto sa nebojíme, keby sa aj prevrátila zem a vrchy klátili sa v srdci mora. Nech hučia, nech sa penia jeho vody, nech zatrasú vrchy jeho vzdutím. Hospodin mocností je s nami, hradom prepevným je nám Boh Jákobov!

Vo chvíli, keď človek vojde na cestu poslušnosti začína rozumieť Boha, Boh sa mu stáva blízkym, stráca strach, poznáva, že je láskavý, nemenný Boh, ktorý túži aby všetci došli spasenia neželá si našu smrť.

Jn 14/6: Ježiš mu riekol: Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa.

-         v Ňom nám je Boh neskutočne blízky

Jn 14/9: Kto mňa videl, videl Otca.

-         Ja a Otec jedno sme.

Ja som ten istý Boh, ktorý je ti od stvorenia vždy nablízku, Ja som sa ti nikdy nevzdialil, Boh, ktorý je večne s tebou, Ten, ktorý zasľúbil zoslať Ducha Svätého.

Ten, ktorý zobral všetky nemoci, stal sa Baránkom, Služobníkom.

Rim 8/14-16: Všetci, ktorých Duch Boží vedie, sú synovia Boží. Neprijali ste predsa ducha otroctva, aby ste sa zase báli, ale prijali ste ducha synovstva, ktorým voláme: Abba, Otče! A ten istý Duch spolu s naším duchom osvedčuje, že sme Božie deti.

My sme privilegované Božie deti, máme si s radosťou užívať synovstvo. Máme s bázňou a úctou, bez strachu nazývať Boha svojim Otcom. My nemusíme mať strach, byť rozklepaný, vieme, že Boh je láska.

Povzbudenie k svedeckej službe:

Veríš tomu, čo si počul v Rim 8/14-16?

Vieš povedať som dieťa Božie, Boh je mojim Otcom?

Dokážeš si užívať privilégium Božieho dieťaťa?

Máš odvahu to povedať spolužiakom, známym?

Máš túto túžbu v srdci a keď nie myslíš si, že je to v poriadku s tvojim kresťanským životom ak nemáš túžbu niesť svedectvo?

Nemáš túžbu po tom, aby ťa Pán postavil do svedeckej služby ako privilegovaný syn Boží a dcéra Božia?

Choďte v mene Ježiš a čiňte toto svedectvo v Duchu Svätom.

Čím chceš tie ochabnuté ruky pozdvihnúť ak nie svedectvom.

Povedzte ustráchaným, buďte silní, nebojte sa, ajhľa Otec, ktorý vám dáva privilégium Božieho dieťaťa.

V moci Svätého Ducha choďte a neste svedectvo.

Duch Svätý nám pripomína, že patríme na stranu omilostených Božích detí. Zvestujme to aj iným, aby boli vyslobodení z pút strachu pred neznámym Bohom

Od Božej lásky nemôže nič odlúčiť, ani smrť. (1 Rim 8/38-39)

1 Jn 4/18: Kto sa bojí, nie je dokonalý v láske.