Iz 43/1-3: Teraz však takto vraví Hospodin, tvoj Stvoriteľ, ó, Jákob, tvoj Tvorca, ó, Izrael: Neboj sa lebo som ťa vykúpil, povolal som ťa tvojím menom; môj si ty! Keď pôjdeš cez vodu, budem s tebou, a keď cez rieky, nezaplavia ťa; keď budeš kráčať cez oheň, nezhoríš, ani plameň ťa nespáli, lebo ja, Hospodin, som tvoj Boh, Svätý Izraela, tvoj Spasiteľ.

 Lk 12/4-5: Ale hovorím vám, svojim priateľom: Nebojte sa tých, čo mordujú telo, a potom už nič viac nemôžu urobiť. Ale ukážem vám, koho sa máte báť: bojte sa Toho, ktorý keď zamordoval, má moc uvrhnúť do pekla. Áno, hovorím vám, toho sa bojte.

Téma: Cveng osobnosti - Čo s vrchnosťou – diel 4

 Každý má svoj obľúbený účes, oblečenie, obľúbené jedlo, šport, farbu. Naši priatelia to o nás vedia a my to o nich vieme. Hovoríme o tom, že sú to známky našej ľudskej osobnosti. A my chceme byť nejaké osobnosti. Teraz si predstavte, že by som vám povedal, aby ste sa zmenili. Niektorí by možno povedali: veď to by sme už neboli vy, podľa toho nás druhí poznajú.

Ľudia si chránia cveng svojej osobnosti. Je neuveriteľné ako sme poviazaní predstavami a známosťami.

To čo nazýva svet osobnosť, Božie Slovo tomu hovorí starý človek.

Ef 4/22-24: zložte starého človeka podľa terajšieho života, rušiaceho sa v zlých, klamných žiadostiach, obnovte sa duchom svojej mysle a oblečte nového človeka, stvoreného podľa Boha v spravodlivosti a svätosti pravdy.

My hovoríme, to sa nedá vyzliecť starého človeka, to vytvára našu osobnosť, je to súčasť cvengu našej osobnosti. My to nechceme urobiť.

Boh vraví my to musíme urobiť. Ak to neurobíš, nikdy nebudeš mať nový, boží cveng osobnosti.

Pozrime sa na svedectvo z knihy Danielovej:

Dan1/1: V treťom roku kraľovania judského kráľa Jehojákíma prišiel babylonský kráľ Nebúkadnecar k Jeruzalemu a obkľúčil ho.

2Kr 23/37: Konal, čo sa nepáči Hospodinovi, celkom tak, ako konali jeho otcovia.

Dan1/2: Pán mu vydal do rúk judského kráľa Jehojíkíma i časť náčinia domu Božieho. Odniesol ich do krajiny Šineár, do domu svojho boha. Nádoby zaniesol do klenotnice svojho boha.

Bolo to zvrchované rozhodnutie Božie.

-         kráľ dal priviesť spomedzi Izraelcov z kráľovského potomstva, alebo zo šľachticov mladíkov, aby zastávali službu v kráľovskom paláci a aby sa vyučili chaldejskému písmu a reči

-         súčasťou tejto prevýchovy bolo, že sa mali učiť chaldejským návykom, chaldejskému správaniu, chaldejskému obliekaniu

-          medzi nimi boli spomedzi Júdejcov Daniel, Chananja, Míšáél a Azarja

-         dali im aj mená: Danielovi meno Béltšaccar, Chananjovi Šadrach, Mišáélovi Mésach a Azarjovi Abéd-Negó

-         neprejavovali žiadny agresívny odpor

-         Daniel si zaumienil, že sa nepoškvrní kráľovskou stravou

-         vypýtal si od hlavného komorníka povolenie, aby sa nemusel poškvrňovať

Dan1/9: A Boh dal Danielovi, že našiel priazeň a milosrdenstvo u hlavného komorníka.

Dan1/20: V každej veci, kde bolo treba múdrosť a dôvtip, na ktorý sa ich kráľ pýtal, zistil, že desaťkrát prevyšovali všetkých čarodejníkov a veštcov v celom jeho kráľovstve.

-         oni neuposlúchli od Pána vrchnosť, ich srdce bolo u Boha, ktorému sa chceli ľúbiť a poslúchať Ho

-         povýšenie Daniela, stal sa vládcom nad celou babylonskou krajinou (Daniel kapitola 2)

Dan 2/47: Kráľ sa ozval a povedal Danielovi: Vskutku, váš Boh je Boh bohov a Pán kráľov, ktorý zjavuje tajomstvá, preto si vládal odhaliť tajomstvo.

-         kráľ Nabúkadnecar sa v márnomyseľnosti rozhodol postaviť modlu – zlatú sochu

-         zvolal ľudí a kázal sa im klaňať zlatej soche, kto neuposlúchne má byť hodený do žeravej pece

-         toto využili žiarliví chaldejskí muži, striehli na to čo urobí Daniel a jeho priatelia

-         utekajú za kráľom a hovoria mu o neposlušnosti voči vrchnosti

Dan 3/12-13: Sú tu istí judskí mužovia, ktorých si poveril správou babylonskej krajiiny – Šadrach, Méšach a Abéd-Negó. Títo mužovia, kráľu, neberú ohľad na teba, tvojich bohov neuctievajú a zlatej soche, ktorú si dal postaviť, sa neklaňajú. Vtedy Nebúkadnecar v rozčúlení a v hneve rozkázal predviesť Šadracha, Méšacha a Abéd-Nega. Vtedy priviedli oných mužov pred kráľa.

-         tá neposlušnosť sa týka Bohom ustanovenej vrchnosti

-         kráľ ich chce osobne svojou autoritou donútiť, aby sa poklonili

-         vzpierajú sa, sú zaťatí a nechcú ísť po vôli kráľa

-         kráľ povie, že ak to neurobia, hodia ich do pece

Dan3/18: Ale ak nie, vezmi na vedomie, kráľu, že tvojich bohov nebudeme vzývať a zlatej soche, ktorú si dal postaviť, sa nebudeme klaňať.

-         žiadne fňukanie, žiadna ohľaduplnosť na postavenie vrchnosti

-         kráľ vzkypel zlosťou, dal 7 krát viac rozžeraviť pec

-         plameň z pece usmrtil mužov, ktorý ich hodili do pece

-         oni sa po peci prechádzali, mali tam od Boha danú spoločnosť

-         kráľ pozerá do pece a je vydesený

-         oheň nemá moc nad telami mládencov

Dan 3/27: Potom sa zhromaždili satrapovia, predáci, miestodržitelia, kráľovi ministri a videli, že oheň nemal nijakú moc nad telami mužov. Ani vlas na hlave im nepriškvrkol, ani šaty sa im nezmenili ani nepáchli ohňom.

Dan 3/28: Nebúkadnecar povedal: Nech je požehnaný Boh Šadrachov, Néšachov a Abéd-Negov, ktorý poslal svojho anjela a zachránil svojich služobníkov, ktorí Mu dôverovali. Prestúpili príkaz kráľov, ale vydali vlastné telá, aby nemuseli vzývať a uctievať bohov okrem svojho Boha.

-         zase naviedli kráľa Dáriusa pre jeho samoľúbosť, aby vydal zákaz, podľa ktorého každý, kto počas tridsať dní prednesie prosbu akémukoľvek bohu alebo človeku okrem kráľa, bude hodený do jamy s levmi

-         Daniel sa tri razy denne modlil na kolenách k Bohu vo svojom dome

-         Daniel hodený do jamy levovej

-         kráľ mu povedal, nech ho zachráni jeho Boh, ktorého vytrvalo uctieva

-         Boh zavrel levom ústa



Dan 6/27: Odo mňa vychádza rozkaz: Nech sa v celom obvode môjho kráľovstva ľudia trasú a boja Danielovho Boha. Lebo On je živý Boh a ostáva naveky; Jeho kráľovstvo nezahynie a Jeho vláda nemá koniec.

Boha treba za každých okolností počúvať viac ako ľudí!!!

-         viac ako náboženské vrchnosti

-         oni sú síce od Boha ale nemajú právo vyžadovať si od nás úctu, ktorá patrí Bohu, uhášať Ducha Svätého

-         vtedy sa my musíme postaviť ako Dávid

-         ale k tomu musíme mať cveng novej osobnosti

-         vrchnosť môže siahnuť na náš majetok, na naše telo ale nič viac nám nemôže zobrať



Zj 14/7: Bojte sa Boha a vzdajte Mu česť, lebo prišla hodina Jeho súdu, a klaňajte sa Tomu, ktorý stvoril nebo i zem, more i pramene vôd.